Neodišiel, len sa vymenil. Takéto odvolanie nebolo vstupovaním Krista na nebesia, ale čistou blasfémiou. Rúhaním, svetským aj posvätným. Politici si však jeho vystúpenie na Kvetnú nedeľu vypočuli ako pokyn, aby radostne prijali, že im Matovič odpustil. Nepočúvali význam, len zvuk falošných veľkňazských slov. Blasfemických, rúhačských slov.
Igor Matovič skryl svoju prázdnotu za veľké slová. Píše sa o ňom, že je autentický politik, ale myslia sa tým len jeho žoviálne reči, ktorými hovorí prezidentke republiky menom svojich svedkov „tá pani z paláca“, navrhuje šéfke EMA zmeniť pracovný čas, hovorí s francúzskym prezidentom Macronom, akoby bol jeho susedom, reční o spoľahlivom spojencovi Putinovi.
Igor Matovič nie je autentický človek ani prorok. Je falošný prorok s falošnými svedkami. Každý deň, ktorý strávi vo vláde, iba zastrie dôvody jeho demisie.
Je to človek, ktorý chodí ako Matovič, gága ako Matovič, vyzerá ako Matovič. Je to Matovič.