Zachrániť Agathu Christie a seba samých
U nas uz to bolo.
Začiatkom augusta 1991 vyšla v Kultúrnom živote poviedka Martina Kasardu pod názvom „(azda) Posledná večera“ (1991, 11). Próza bola napísaná ako postmoderná persifláž a blasfémia novozákonného príbehu o ukrižovaní Krista.
"Reagoval som ako občan, aj ako veriaci. Pokladal som to za urážku nielen našich kresťanov, ale aj veriacich celého sveta. Tak, ako sa v prípade Satanských veršov reagovalo v Iráne, treba rovnako protestovať. Bral som to ako hanobenie časti národa, ktorá vyšla z kresťanských koreňov" (vyjadrenie Jozefa Mikloška).
Štátna moc v tomto prípade využila nepriamu formu cenzúry – ekonomický tlak. Vtedajší predseda vlády Ján Čarnogurský vyhlásil, že časopis, ktorý zverejňuje podobné príspevky, nemôže byť dotovaný z verejných prostriedkov, a odmietol Kultúrnemu životu prideliť mimoriadny finančný príspevok, hoci v prípade iných literárnych periodík tak urobil.