Hymna nie je len vec hudobného vkusu. O čom sa zatiaľ taktne mlčí
Nieco o autorovi upravy, aby sa na to nezabudlo:
Divoké roky 90. Metlou života mnohých umelcov v tomto období sa stal práve heroín. „Nikto z nás neuvažoval nad tým, že dobre, nedám si ten heroín, lebo si ho dám a zomriem, ideme, jasné, vyskúšať treba všetko, sa nenechám predsa zložiť nejakým heroínom, dajte...“ priznal Oskar Rózsa otvorene v televíznom dokumente Hrana, ktorý je venovaný práve jeho kamarátovi Marekovi Brezovskému. Ten zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie touto tvrdou drogou. Rózsa však v doznaní ešte pokračoval. „V tom období sme si každý fetoval už sám, kapela nefungovala, my sme nehrávali, Marek inde kupoval heroín, ja som inde kupoval heroín. Stretávali sme sa v škole na hodinách, keď tam vôbec niekto z nás došiel. Ja som sfetovaný hral biliard, celé to bola panoptikálna groteska s rozmazanými kontúrami, čisté šialenstvo."