Vybíjanie hospodárskych zvierat bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú v centre nákazy či sú alebo nie sú nakazené je bohapustým plytvaním naším majetkom a tento fakt nemôže zakryť žiadne rozhodnutie krízového štábu, hlavného veterinára či vlády SR a už vôbec nie finančným odškodnením. So zastavením šírenia vírusu súhlasia všetci, avšak prečo by sa mali zabíjať zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska a likvidovať ich v kafilérii? Tí, ktorí o tomto barbarstve rozhodli (nie tí čo ho museli realizovať a strpieť ho) sa budú musieť trestnoprávne zodpovedať, či nedošlo k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku a zbytočnému mrhaniu finančnými, ľudskými i zvieracími zdrojmi. Takáto úloha bude jednou z prvých, ktorú bude musieť realizovať budúca vládna moc.