R. Fico vníma vojnu na Ukrajine ako nástroj politického prežitia, preto predpokladá, že ju „potrebuje“ aj iný.
Lenže to je práve on, kto si na nej postavil politické prežitie. Falošné mierové heslo “ani náboj na Ukrajinu” spojené s podporou agresora a preberaním ruskej propagandu mu vyhralo voľby.
Slovensko pod Ficovým vedením stagnuje, sme na chvoste EÚ vo všetkých ukazovateloch – a to v čase mieru. Zelenskyj medzitým vedie Ukrajinu, krajinu napadnutú štyrikrát väčším nepriateľom. Zároveň riadi vojnu, ekonomiku a hľadá spojencov. Napriek tomu má po troch rokoch vojny oveľa vyššiu podporu ako Fico po necelom poldruha roku vládnutia. Ficova vláda sa rozpadáva, jeho koaliční partneri sa hádajú, neschopnosť riadiť štát je viditeľná v každej oblasti.
Ak teda niekto vojnu „potrebuje“, kto to vlastne je? Prezident Zelenskyj, ktorý ponúka vlastnú rezignáciu výmenou za mier? Alebo R. Fico, ktorý vojnu používa na mobilizáciu voličov a udržanie moci?
Odpoveď je zrejmá
