V 90. rokoch sme boli všetci nadšení zmenou na Slovensku. Aj keby bol nejaký veštec podrobne opísal dnešný stav na Sk, tou eufóriou by sme sa boli dusili ďalej a dobrovoľne. Lenže, oči sme začali otvárať vtedy, keď sa začali zatvárať, alebo predávať naše fabriky. Potom sme vstúpili do EÚ v nádeji, že nám to prinesie obrovské výhody. Keďže výhody obrovské neboli a naopak, začali sme pociťovať hlúpe rozhodnutia EÚ, tak sa chytáme za hlavu a čakáme na zázrak. Bude, príde nejaký ?


