Ako šoumen bol dobrý. Ktovie, aký bude z neho politik.
Ako šoumen bol dobrý. Ktovie, aký bude z neho politik.
(Pokračovanie)
Takže vôbec nebolo, ako vravíš, "vymaľované" a nebolo to ani žiadne "bahno". Keď sa vládna koalícia nevie dohodnúť v dôležitej otázke, nemôže vládnuť. Robert Fico postupoval v súlade so svojím svedomím, lebo chcel, aby boli vypísané predčasné voľby aj schválený euroval, a to demokratickými prostriedkami dosiahol.
Jediná príčina pádu vlády bol rozdiielny postoj strany SaS a ostatných strán vládnej koalície (SDKÚ, KDH a Most-Híd) k politike voči eurozóne.
Spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde bol posledný pokus dosiahnuť, aby strana SaS hlasovala za euroval a aby neboli predčasné voľby. Vypísanie predčasných volieb bola totiž podmienka Smeru, aby hlasoval za euroval.
Hlasovania sa naozaj nemuseli spájať. Boli aj iné možnosti. Jedna z nich bola tá, že Iveta Radičová by bola po neúspešnom hlasovaní o eurovale podala demisiu. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda. Teda vláda by padla tak či tak aj bez spojenia hlasovaní.
Smer túto podmienku verejne oznámil a všetci ju poznali, aj eurozóna a Európska únia, a určite ju nepovažovali za neprijateľnú a nesplniteľnú. Po vyhlásení predčasných volieb bol euroval s pomocou vtedajšej opozičnej strany Smer-SD schválený.
(Pokračovanie)
Politológ Juraj Matusšiak hovorí, že v Európe je podľa neho viac príkladov, keď vládu zostavila jedna strana, ktorá mala v parlamente nadpolovičnú väčšinu. S výnimkou posledných volieb spomenul, že to bol štandard vo Veľkej Británii, bežné to bolo aj v škandinávskych štátoch, kde mali dominantné postavenie sociálni demokrati. Samotný fakt vlády jednej strany nemožno podľa Marušiaka považovať za ohrozenie demokracie, pokiaľ strana bude ochotná sa aj demokraticky správať.
Keď to zvládnu vo Veľkej Británii a v škandinávskych štátoch, prečo by to vládna strana nezvládla na Slovensku? Je pravda, že v menovaných krajinách má demokracia oveľa dlhšie trvanie ako u nás, ale učíme sa.
Nikto pravicovým stranám nebráni, aby sa zjednotili a vytvorili jednu veľkú pravicovú stranu. Podobne ako sa zjednotili ľavicové strany a vytvorili jednu veľkú ľavicovú sociálnodemokratickú stranu pod vedením Roberta Fica. Možno sa aj na pravej strane politického spektra objaví politik, ktorý to dokáže uskutočniť.
Jozef Kollár, predseda poslaneckého klubu SaS: "... Všetko nasvedčuje tomu, že Robert Fico by mohol postaviť vládu sám, som zvedavý, či do tohto rizika pôjde."
Pán Kollár nemusí byť na to zvedavý. Veď SaS pred voľbami kategoricky odmietla ísť do vlády so Smerom.
Opravujem - omylom je posledný riadok je navyše.
"Dnes je krásne počasie, tí dôchodcovia, ktorým nezáleží na budúcnosti ich vnúčat, tí by možno mohli ísť kopať záhradku," dodal.
Chcel tým asi povedať, že tí, ktorým záleží na budúcnosti ich vnúčat, mali by ísť voliť SaS.
Možno je skôr takto: tí, ktorým záleží na budúcnosti ich vnúčat, nemali by voliť SaS.
Možno je to práve naopak: tí, ktorým záleží na budúcnosti ich vnúčat, by nemali voliť SaS.
KDH je príliš malá strana na to, aby z nej vznikla strana podobná nemeckej CDU. Tá môže vzniknúť len zjednotením pravicových strán, a to bez ohľadu na výsledok terajších volieb. Pochybujem, že by sa to mohlo stať pod vedením Daniela Lipšica.a jeho spoločníkov. Možno taký politik časom vyrastie.
Ľavica je zjednotená pod vedením Roberta Fica. Po zjednotení pravice by mohla medzi nimi pôsobiť ešte nejaká liberálna strana. Podobná politická scéna sa vytvorila v Nemecku (SPD - CDU/CSU - FDP).
Navrhujem pre stranu zjednotenej pravice názov Kresťanskodemokratická únia Slovenska (KDÚ).
(Týmto vyhlasujem na tento názov autorské právo. Dúfam, že mi v prípade potreby, keď si ho budem uplatňovať, toto vyhlásenie dosvedčíš. Pozvem ťa potom na pivo.)
Čo sú to za maniere niektorých politikov a ich politických strán, ktorí odmietajú sadnúť si za stôl s prípadným víťazom volieb a rokovať? Dopredu vyhlasujú, že rokovať nebudú. Nenachádzam vhodné slová na pomenovanie takéhoto postoja. Myslím, že ešte potrvá určitý čas, kým niektorí slovenskí politici dozrejú alebo vyrastú noví.
(Pokračovanie)
Výpočet počtu mandátov: je rovnaký v obidvoch prípadoch.
Celkový počet poslaneckých mandátov nech je 150.
Prvé dve strany si rozdelia 150 mandátov v pomere 62.5:31,5. Po výpočte dostaneme, že 1.strana by mala dostať 9375:94 kresiel, druhá strana by mala dostať 4725:94 kresiel. Spolu je to presne150 kresiel.
9375:94 rovná sa približne 99,734 poslancov, 4725:94 rovná sa približne 50,266 poslancov.
Keďže pravdepodobne žiadny poslanec nebude ochotný dať sa rozkrájať, musí sa vykonať tzv. druhé skrutínium. Podľa neho potom dostaneme, že 1.strana získa 100 poslancov a 2. strana získa 50 poslancov.
Záver: na počet poslaneckých mandátov jednotlivých strán a výšku ich finančného príspevku nemá žiadny vplyv, či niekto zostane doma, alebo vhodí do urny neplatný lístok.
(Koniec)
(Pokračovanie)
2.príklad: 200 voličov ostane doma, volieb sa zúčastni 1000 voličov, z toho 200 voličov vhodí do urny neplatný lístok. Počet platných hlasov: 1000-200=800.
Platné hlasy sa rozdelili takto:
1.strana - 500 hlasov, to jest 62,5% z 800 platných hlasov, 2.strana:- 252 hlasov, t.j. 31,5 %, 3.strana - 32 hlasov, t.j. 4%, 4.strana - 16 hlasov, t.j. 2%. (Rovnako ako v 1.príklade.)
Prvé dve strany si rozdelia mandáty podľa počtu získaných percent, prvé tri strany dostanú finančný príspevok podľa počtu získaných percent, 4.strana nebude mať ani poslancov, ani žiadny príspevok.
(Pokračovanie)
Najlepšie to bude vysvetliť na konkrétnom príklade. Kvôli jednoduchému výpočtu to budú voľby v nejakom miniatúrnom štáte.
Predstavme si, že počet všetkých oprávnených voličov je 1200. Volia sa 4 strany.
1.príklad: 400 voličov ostane doma, 800 ide voliť. Nech sú všetky hlasy platné.
Počet platných hlasov: 800. Rozdelili sa takto:
1.strana dostala 500 hlasov, to jest 62,5% z 800 platných hlasov, 2.strana - 252 hlasov, t.j. 31,5%, 3.strana - 32 hlasov, t.j. 4%, 4.strana - 16 hlasov, t.j. 2%.
Prvé dve strany si rozdelelia mandáty podľa počtu získaných percent, prvé tri strany dostanú finančný príspevok podľa počtu získaných percent, 4.strana nebude mať ani poslancov, ani žiadny príspevok.
(Pokračovanie)
Ja tu chcem zastupiteľskú demokraciu, nie priamu demokraciu. Chcem, aby tu bol prezident, ktorý ma zastupuje doma aj v zahraničí. Nemám taký oblek (smoking), aby som prijímal štátne návštevy a usporadúval pre ne recepcie. Do zahraničia by som síce na štátne trovy rád chodil, ale asi nás bude takých viac.
Ani si netrúfam prijímať zákony namiesto poslancov, ktorí zasadajú vo výboroch parlamentu a môžu si zaplatiť odborníkov, ktorí posúdia príslušný návrh zákona. Ja na to peniaze nemám. Je pravda, že aj odborníci majú na nejakú vec rôzne názory. Potom nech sa schváli ten návrh zákona, za ktorý hlasuje väčšina poslancov. Na to ich volíme.
O dôležitých otázkach som pripravený a chcem hlasovať v referende.
Som rád, že si to zobral s humorom.
O tom, čo si napísal, dalo by sa dlho debatovať. (Keby bolo kedy a kde.)
Hlasy tých, ktorí nejdú voliľ, sa "nerozpočítavajú", lebo neexistujú. Zistí sa celkový počet odovzdaných hlasov, počet platných a neplatných hlasov. Zisťuje sa tiež percento účasti voličov na voľbách zo všetkých oprávnených voličov. Pri rozdeľovaní poslaneckých mandátov medzi jednotlivé politické strany sa berú sa do úvahy len platné hlasy. Keď niekto dá do urny neplatný hlasovací lístok, to sa síce zaeviduje, ale nemá to žiadny vplyv ani na rozdelenie mandátov, ani na príspevky stranám po voľbách. Keď niekomu radíš, aby išiel na voľby, ale aby do urny vhodil neplatný lístok, zvýši síce percento účasti na voľbách, ale to je všetko. Škoda mu drať na voľby topánky.
Myslím, že ešte väčšia sranda je počúvať tvoj názor.
Odporúčame