Bola to skutočne taká zlá doba?
Bola to naozaj krutá doba. Tunajší spolubesedník valdis staval svoj rodinný dom v rovnakom čase ako ja, tak o tej nespravodlivosti niečo vie. Tie bezcitné komunistické beštie nám na stavbu rodinného domu prispievali nenávratnou sumou len 130 tisíc korún a ďalších 150 000 nám požičali za nekresťanský úžernícky dvojpercentný úrok. Celé nové ulice a štvrte, ktoré vznikali po celom Slovensku stoja dodnes, ale chválabohu dnes už tú drinu (postaviť si dom) žiaden bežný nekradnúci Slovák nezažije. Dvesto päťdesiat euro mesačne za hypotéku v králikárni je doslova vykúpenie a namiesto trojročného makania na vlastnej stavbe môže tridsať rokov leňošiť pri páse.
Taktiež už konečne vymizli všetky smradľavé družstvá (ktoré nám chodili okukávať rakušáci) plné kráv, prasiat, oviec v ktorých hrdľačili naši dedinčania a ktorí si dnes hovejú na úrade práce a popri tom očakávajú doma pána exekútora, aby sa náhodou neminuli. Ovocné sady sú konečne vytrhané, závlahy rozkradnuté,... hnusná doba, nikdy viac!