Čo by bolo?? Jednoducho dajú všetkým na javo, že na cekú skúšku serú.
Čo by bolo?? Jednoducho dajú všetkým na javo, že na cekú skúšku serú.
Dobre, tak teda výrobný podnik v Bratislave a nie strategický typu CHZJD, alebo Slovnaft.
Garzónka na ubytovni do mesiaca po svatbe, pritom dovtedy som býval v BA u rodičov, taže mohli povedať, že sa u nich môžme trochu potlačiť. Za 3 roky štvorizbový stabilizačný družstevný byt. Nakoľko sme ani jeden neboli robotníci, ani členovia "rodnej" strany, tak sme na podnikový nemali nárok, ale bolo aj také. Prirodzene k tomu voľáke bezúročné pôžičky od podniku a mladomanželská pôžička.
Pred 40 rokmi som býval v dome, ktorý mal, keď spm sa z neho odsťahoval, 56 rokov. Napriek tomu, že necelých 100 m od neho cez vojnu vybuchli minimálne 3 bomby, nemal problémy so statikou a v podstate, okrem bežnej údržby, ako výmen zopár škridiel na streche, oprava fasády na ňom neboli robené žiadne opravy. Elektroinštalácia bola menená len preto, že už nevyhovovala normám a kapacitným požiadavkám, ale inak jej nič nebolo. Plynové rozvody boli doplnené oďalšie rúry, lebo medzičasom sa všade kúrilo plynom. K tomu plynové sporáky a plynové kachle. Za 40 rokov, čo tam nebývam, nebolo, podľa bývalých susedov, čo tam ešte býývajú, incestované ani toľko. Teda určite nie každých 30 rokov toľko, koľko by stál nový byt. V byte, kde teraz bývam, som tiež za 37 rokov menil len okná, vchodové dvere a vodovodné batérie. Dom bol zateplený, ale to nebola nutnosť, pre zachovanie obývateľnosti a oprava strechy by bola potrebná po pár rokoch aj v úplne novom dome.
Každopádne je každému rozumne uvažujúcemu a dnešnú realitu poznajúcemu človeku jasné, že ak kúpi byt v 40-50 ročnom dome, ltorý nejaví výžne statické, alebo iné problémy zjavné problémy, bude ho môcť užívať aj ďalších 40-50 rokov, s primeranými nákladmi na údržbu. V novostavbe si nemôže byť istý, že sa nebude musieť o pár mesiacov, pre vážne statické poruchy, zatekanie a pod. vysťahovať. Pritom mu nepomôže ani záruka naskryté vady, lebo firma, ktorá dom stavala, už neexistuje a neexistuje ani spôsob, ako zafinancovať vzniknutú škodu. Často zostane nový vlastník bez strechy nad hlavou a okrem hypotéky na neexistujúci byt ho ešte naháňa exekútor za dlhy, ktoré na dom zanechal jeho zhotoviteľ. Takých domov je síce menšina, ale napriek tomu ich je reálne veľa.
Lenže to, čo ako členovia NATO, na prijatí do ktorého Malý Šedivejúci Fúzač so svojou kamarilou intenzívne pracovali, robiť musíme, robili vtedajší nevládni vládni z vlastnej iniciatívy. Vtedy ešte SR v žiadnom agresívnom pakte nebola.
Na Slovensku nie, ale v niektorých štátoch áno. Otázne je, aké by mala právomoci a či by si trúfla vztiahuť ruku na slovutných pánov posrancov, keby sa nevedeli primerane správať.
Problém je, že na Slovensku je realitná bublina mnohoročný jav. Najmenej voľákych 26 rokov a kríza len dočasne spomalila jej rast. Vari je , pri dnešných cenách, normálny aktuálna cena bytov. Vrátane tej "neskutočne nízkej" pred povedzme rokom?? Koško si môže dovoliť použiť mesačne štvorčlenná rodina, kde obaja rodičia majú príjem blízko mediánu, na splátku hypotéky, lebo bývať treba teraz a nie o 30 rokov, kým človek možno našetrí na byt, plus na náklady na bývanie. Teda nergie, služby, údržba..... Pritom treba jesť, obliekať sa , čosi dať na cestu do roboty, do školy, čosi priamo na školu, bolo by vhodné aj na kultúru a ďalšie vzdelávanie. O oddychových aktivitách lepšie neuvažovať. Komunálne a podnikové byty sú v nenávratne a úžernícke nájomné rôznych vidriduchov, výjde napokon často drahšie, ako bývanie vo vlastnom, vrátane splácania hypotéky. Výsledok je, že prevažne dvojizbové byty idú na dračku a trojizbový o výmere 65-70 m2 je pre bežnú štvorčlennú rodinu nedosažiteľný luxus.
Aký národ, taký parlament. V ostatnom čase celkovo v spoločnosti upadá kultúra obliekania a správania sa. Neviem si predstaviť, že by som, hoci v trinástich rokoch bol išiel na operu, balet, koncert vážnej hudby oblečený inak, ako v tmavom obleku. Dnes je bežné stretnúť na podobných miestach, niekedy aj väčšinu návštevníkov, v džínsoch a pulóvri. V šesťdesiatych rokoch bolo bežné, že človek išiel aj na nedeľnú prechádzku do mesta, prípadne do vysokoškolského klubu a pod. v obleku, aj keď nie nevyhnutne tmavom. Dnes by sa asi cítil, ako exot. Aj na činohru do divadla už radšej nechodím v obleku, lebo by som tam bol ako jeden z maximálne troch-štyroch. Pritom to bolo obdobie vlády robotníckej triedy, teda by človek skôr očakával na podobných podujatiach, ak to trochu preženiem, ľudí v sviatočnejších montérkach.
O akej histórii to autor, už v prvej vete točí? Veď nikdy v histórii Národná rada SR neexistovala. Už od rokov meruôsmych to bola vždy Slovensá národná rada.
Je autor skutočne presvedčený, že ním spomínaný "test z ruky" dopadne rovnako v prípade päťročného dieťaťa a povedzme 90 ročného seniora??
Ty len píšeš na debatu Pravdy. To nemá potrebný účinok.
Veď je to také jednoduché. Aj HZDS, prípadne Smer mali problémy, keď na nich nažalovali do Bruselu ich "praví" oponenti, ktorí si tak riešili traumu, že sa nedostali do vlády. Na Kisku nik nežaloval, lebo tí, ktorí s ním nesúhlasia, to nemajú vo zvyku. Keby na súčasnú poľskú vládu nežalovali ich polickí protivníci, EK by tiež nič neriešila.
Dobrá vec sa možno chváli sama, ale samochvála smrdí. Alebo, ako to vravievala pred 40 rokmi moja vtedajšia frajerka, Keď sa sám pochváliš, to je ako keby si sa osral.
Zákon možno aj umožňuje, ale sudcovia, nezávislí na práve, spravodlivosti a zdravom rozume, ctia viac "ekonomické stimuly", ako zákony tejto republiky.
Napríklad ten, že Sadikimu vybavil občianstvo v skrátenom konaní Lipšic, kým Kočner ho mal od narodenia.
Však ani dolár už zďaleka nie je to, čo býval.
Keď sa k tomu pripočítajú päťročné daňové prázdniny, len hlupák by nepresťahovalô firmu. Samotné nižšie mzdy by na to zďaleka netačili. Ďalšie sťahovanie bude opäť len, až bude vo výhľade výkonnejšia technológia, hradená z eurofondov. Samotné mzdy v žiadnom prípade rozhodovať nebudú.
Pri dnešnej úrovni robotizácie a automatizácie, tvoria vo väčšine firiem mzdy len zanedbateľnú zložku nákladov. Oveľa viac zaváži stabilita daňového systému a vymožiteľnosť práva. Ani v jednom súčasné Slovensko nevyniká.
Ďalší problém sú investičné stimuly a eurofondy. Lacnejšia pracovná sila spravidla už dnes nie je dôvodom na presun výrobného závodu a s tým spojenými nákladmi a výpadkom produkcie. Keď sa k tomu pridajú päťročné daňové prázdniny a Dotácia z eurofondov na vyrovnanie regionálnych rozdielov, situácia je podstatne iná. Firma potrebuje zvýšiť automatizáciu, na zvýšenie produktivity práce. Majitelia by boli sprosí, keby to zaplatili z vlastného. Z eurofondov si vybavia dotáciu na zníženie regionálnych rozdielov, ze ktorú kúpia nové, výkonnejšie zariadenia. Výsledkom je, že celkovú produkciu zvýšia na dvojnásobok, pri polovičnom počte pracovníkov, navyš, aj napriek štvornásobnej produktivite, v novom regióne, menej platených.
Keď nebude poslušná, možno budeš mať možnosť uvidieť aktuálnu nahú fotku, možno aj menej neutrálnej polohe a to by bolo určite "zaujímavejšie"
Aké prvé signály o začiatku nafukovania realitnej bubliny?? Veď realitná bublina je na Slovensku nafukovaná už pomaly 26 rokov. Po roku 2008 sa nanajvýš nafukovanie mierne spomalilo. Veď dnešné ceny bytov, aj starých, sú v porovnaní s príjmami, stále neskutočne vysoké. Výsledok je, že aj pre štvorčlenné rodiny sú najzaujímavejšie dvojizbové byty, lebo aj tie si len ťažko môžu finančne dovoliť a o väčších radšej ani nesnívajú. Trojizbák s výmerou okolo 65m2 je pre veľkú časť takých rodín vyslovene luxus.