Ešte niečo, Sotko ... keď som prišiel domov v januári 1990 so spomínanou gigantickou výplatou, otec si myslel, že zle vidí - raz mi to v zlosti vykričal, že on podobné peniaze zarábal skoro plo roka ....
Pravdou je, že za dobrú robotu sme platili niektorými obmedzeniami a všeobecnou nenávisťou zo strany ostatných zamestnancov, hlavne z iných oddelení. Bomzáctvo fungovalo na plné obrátky, ak si niekde išiel na služobnú cestu do zahraničia, pri návrate si povinne išiel na pokec s vnútropodnikovým bezpečákom.
Ináč, v januári a februári 1990 nebol zase materiál, a jeden mesiac som dostal čosi viac ako šesťsto korún a v druhom tesne nad tisíc. To boli zase tienisté stránky našej "skvelej" práce, ktorú nám mnohí závideli.
Nehovoriac o tom, že hocikedy pri odchode zo zamestnania nariadili osobnú kontrolu, čo bola tiež "zábava" - ak to nejaký zadkolezec zobral vážne, tak si išiel do naha a čumel ti aj do zadnice ....
