Mojím cieľom nebolo pochopiť článok. Napísal som oveľa viac než ty v článku. Článok je (ako napísala veci neznalá Parížanka) chaotický. Ja som vyprázdnil zásobník do čierneho. Čierne je statočnosť, nie akýsi článok.
Mojím cieľom nebolo pochopiť článok. Napísal som oveľa viac než ty v článku. Článok je (ako napísala veci neznalá Parížanka) chaotický. Ja som vyprázdnil zásobník do čierneho. Čierne je statočnosť, nie akýsi článok.
Dokončím. Keby som mal pár rezervných nábojov asi dám aj 100. Toto nie je "vecná" téma, je čisto filozoficko-psychologická. Vo filozofii som veľmi chabý (napr. v histórii ešte slabší). Náhodou je tá statočnosť vo mne integrálnou súčasťou, čo som nevymyslel ja a ani to nepovažujem za extra prospešné. Byť etalón statočnosti nie je dobre.
Napr. mravnosť som desaťročia vnímal nesprávne. Seba som považoval za úplne nemravného (to je jeden z prvkov statočnosti). Zlomil ma rozhovor jednej z maminých sestier s inou príbuznou. Vravela, že keď je zle, keď je ťažký problém...jednoznačne najspoľahlivejší v rodine je Rale. Bude frflať, možno aj nadávať..ale vyrieši to. Áno, aj dôslednosť je prvkom statočnosti. Aj vytrvalosť. Nechcem menovať národ, aj lovenie nacistov je statočnosť. OK, aj pomsta (ale nie krvná či kolektívna). Lepší pojem je odplata - adresná. Dalo by sa pokračovať, no už by som išiel za mantinely kódexu.
Píšem všelijako, rôznofarebne a bežne aj uletene. Dokonca aj konfliktne. Včera som písal v pohode, navyše tomu rozumiem. Vyrušilo ma absolútne nepochopenie pojmu statočnosť. Váš kamarát Brehy statočnosť vníma správne, vy vôbec. Ani dve dámy, ktoré tu účinkovali to nevnímajú správne.
Autorka sa úplne dezorientovala a vlastne nevie o čom písala (alebo sa tak tvári). Tá druhá považuje za statočnosť zodpovednosť a o tom to vôbec nie je. Nemusí tam byť ani odvaha, ani riziko...ani prínos, ani "antizlo". Ako som naznačil, aj nepriateľ môže byť statočný.
Ja mám tendenciu vnímať to z pohľadu bojovníka, čo je tiež deformácia. Príklad s paraplegikom či čo bol ten pseudogénius je dobrý. Brehy rozhodne nie je moja krfffná skupina, no trafil to myslím si do stredu. Vy ani do terča, projektil je kdesi mimo strelnice. Autorka používala rôzne zbrane a rôzne strelivo, ciele ale zasahovala málo. Ja som ich vyčistil (budem skromný) skoro všetky. Tak 98 zo 100.
Už je to zagebrené. Môj prvotný vnem "chvíľu statočný" je jasný, tu ale nie je o tom reč. Chvíľa statočnosti je kratučký čas, keď sa niečo zásadné deje a keď aktér prichádza o niečo mimoriadne, napr. o život. Byť statočný sa dá byť ale aj celý život, no to nie je chvíľa.
Potom írečití valaškovití zahrali statočnosť pomaly do Márie. Už je z toho zodpovednosť, pragmatizmus, racionálne kalkulovanie a neviem čo ešte. Nie, to nie je statočnosť. Ani zvažovanie rizík, benefitov a podobné maňoviny.
Pre zmilovanie Božie, Slovák nedokáže pochopiť obsah pojmu statočnosť. Podobne, ako vlastenectvo. Jedno veľkô katastrófuš.
Korbáč a trstenicu na vás. Oslavovať 32 rokov samostatnosti? Nariekať! Prosiť o opateru! Zvíjate sa na tom istom mieste. A všetko kolabuje. Zdravotníctvo vám nezachránia ani Mimozemšťania.
Ktokoľvek môže napísať akúkoľvek maňovinu. Napr. čo ťa nepáli nehas. Jasne som napísal, že je pre mňa neprijateľné skapíňať na kolenách či poležiačky. Rešpektujem ak niekto volí byť živý zbabelec pred možnosťou mŕtvy hrdina. Nie som si inak istý, že by som bol hrdina. Vždy som vravel, že mučenie nevydržím. Tak som bol istený kyanidom.
Ústup kolegov by som ale dobrovoľne zabezpečil, obetoval by som sa. Nechať sa zajať, pár dni sa so mnou pohrať a až potom zgegnúť...srdečná vďaka.
Nepoužívam net ako studnicu múdrosti. Opak a opozitum sú podľa mňa to isté. Rozvaha určite nie je opakom statočnosti. Ja viem, že neviete pochopiť/vnímať statočnosť, keďže ju nemáte.
Pod "pragmatickú racionálonosť" sa dá strčiť všelijaký kompost, aj charaktery vašich obľúbených politikov. Slovák to dokáže zastrešiť aj termínom statočnosť, ja to odtiaľ vykopnem. Veď všetci privatizéri boli pragmatickí a maximálne racionálni.
Opakujem: použili ste nesprávny termín a miesto toho, aby ste si to dievčensky priznali...tancujete odzemok a kazačok súčasne.
Navyše ste teraz Devaninu spoveď v kroví zagebrili kompostom. Ja tu hrám ako Paganini, potom mi tu vylezú na pódium krčmoví muzikanti s kohútikom jarabým.
Tie výroky sú kykyňákoviny. Ja to upravím: radšej čúrať postojačky ako poležiačky do bažanta v rukách krásnej sestry.
Hľadať rozhrešenie, odpustenie, pokánie za seba u seba samého...tak to je riadny balvan. Sám, bez akejkoľvek pomoci, zdôverenia sa, spovede. Nosiť to v sebe. Ten balvan dôverne poznám, je riadne ťažký.
Neviem, či je statočnosť vláčiť na sebe taký balvan a nepožiadať o pomoc. Ja si ho chcem zobrať do Vesmíru, nehodím to na iných. Zrejme si ho zaslúžim.
Nie, nechcela si to napísať. Až teraz som si prečítal text poriadne (predtým som sa iba mrkol). Tak teda, v texte je posplietaná história, súčasná spoločnosť...a tvoje aktuálne prežívanie reality. Nie som žiaden psychológ, ani do toho nefušujem.
Podľa mňa si (možno podvedome) chcela napísať, že človek (asi aj ty osobne) robí osudové chyby, ktoré sú o jednom rozhodnutí ale ovplyvnia všetko, čo bude nasledovať. Nie ovplyvnia, úplne zmenia cestu. Zlé odbočenie v križovatke či nesprávny výjazd z kruhového.
Podstata sú zlé rozhodnutia. Niektoré sú o statočnosti, väčšina ani nie. Nemusia byť ani o hanbení sa. Nemala si na mysli ani históriu, ani aktuálne spoločenské dianie. S ľútosťou sa treba vysporiadať. Teda aj zmieriť sám so sebou. Odpustiť si.
Môžeme sa slovne zamotať. Vnímaním, myslením sa ja zamotať nemôžem, lebo toto je jednoducho vo mne. Máš v titulku "chvíľka statočnosti". To vo mne okamžite evokuje bojovú situáciu. Iste, sú také situácie aj v bežnom živote, nedajú sa predvídať ani naplánovať a tam je to viac-menej inštinktívne.
Takže, asi si nemala na mysli chvíľu...ale dlhé obdobie, kedy sa dajú v určitých momentoch robiť zásadné chyby. Môžu súvisieť so statočnosťou, nemusia.
No a teraz by už nasledovala ťažká filozofia, na ktorú tu rozhodne nie je ani priestor, ani čas...ani účastníci.
Nechoďme na synonymá a to, čo je za čo považované. Nie, text nie je jednoduchý a téma je náročná. Mám pocit, že ja som sa potriafal takmer vo všetkom, čo spomínaš.
Nespomínaš ochotu ujmy, straty, obetovanie sa.
Nie samoúčelne, keď to tak správny človek cíti. Podpáliť sa na námestí nie je akt statočnosti. Tento odsek je už ale moja samostatná úvaha. A zlo...to je dosť zle definovateľné. Je relatívne. Niekedy.
Musím dodať: ak nejde o to, že byť statočný znamená položiť život za čosi...tak nie chvíľku, stále treba byť statočný.
Tejto témy mi bort čert dlžný.
Možno sama nemá jasno v tom, čo zahŕňa pojem statočnosť. A možno v tom nemám jasno ani ja, ktorý to považujem za osobné imperatívum (možno to mám posunuté). Skúsim nechať bokom boj a podobné hraničné situácie.
Statočné je vravieť pravdu, neklamať. Neurážať, neohovárať. Dodržiavať sľuby, slovo. Nezradiť.
No, aby z tohoto nakoniec nebol môj román, už som napísal určite viac ako je v texte blogu.
Teraz som sa ale dostal k tomu, že aj zločinec môže byť statočný. Preto je najvyšší čas skončiť.
Píšem dnes vážne, takže bez obáv. Myslím si, že to poňala všeobecne. Nezapojila sa do debaty, nemôžem si byť istý. Ja vychádzam z vlastného pociťovania statočnosti ako súboru určitých vlastností - až na to, že vzhľadom na minulosť beriem význam slova skoro ako kódex bojovníka.
Civilne, mala zrejme na mysli obraz charakterného človeka. Moje "bojové vlastnosti" asi nie. V tomto bežnom zmysle je to ako rovný, zásadový, morálne založený človek.
Celkom by ma zaujímala definícia pojmu NEstatočný. A tu sa mi hneď tlačia politici, ktorí svojim vodcom pritakávajú, prikyvujú ako gunáre ...kým sa im to oplatí. Akonáhle sa odčlenia/odídu...okamžite na svojich dovtedajších bôžikov útočia zubami-nechtami. Statočné je to, keď konáš tak, ako je podľa teba pocitovo správne...aj keď je to povedzme v rozpore s tvojimi záujmami a vyrábaš si problémy/straty. Z presvedčenia, toto je možno správny termín.
Ty si použil výraz opozitum správne, vyššie mohla byť napr. alternatíva. Každopádne, Slovákovi je najbližší vlastný prospech.
Byť chvíľku statočný...môže znamenať, že bude po živote a nebude ani čo ľutovať. Viem, idem do krajných polôh, s tým si nepomôžem. Ale v kľude racionálne zvažovať za a proti, riziká...to sa v rýchlosti nedá. Pomaly...potom je to už kalkul. Byť statočný za cenu autodeštrukcie, sebaobetovania...tu asi nie je osadenstvo, ktoré tomu rozumie.
Ale asi je aj statočnosť v inom móde: rozhodnúť sa a konať tak, ako sa patrí. Tomuto skoro všetci rozumejú, no neriadia sa tým. Potom to už nie je o statočnosti, ale o charaktere.
Zrejme som tému poňal príliš tvrdo (statočnosť považujem za svoju kľúčovú vlastnosť, aj keď sa to neoplatí). Bežná (ne)statočnosť je do očí bijúca na každom kroku.
Ale aby som si túto tému nesprivatizoval, skúsim pomlčať. Pohodlnosť, ľahostajnosť, nevšímavosť...to ani nedávam do vzťahu so statočnosťou.
Aj keby dobrí robili neviem čo, sú v výraznej menšine. Veď stačí zobrať na zreteľ ako sa ľudia správajú k ležiacim na ulici, pri autonehodách, pri bitkách, výtržnostiach, lúpežiach atď. Bľabocú: čo ťa nepáli, nehas. No to je strašne statočný postoj.
Ešte aj "ži a nechaj žiť" je slovenská sprznelina. Chýba tam "pomôž prežiť" Začiatok je úplne pasívny, aktívny je ten koniec (ktorý som na Slovensku nikdy nepočul) - teda pomôž prežiť. To sa už asi nehodí.
Odporúčame