Byť chvíľku statočný...môže znamenať, že bude po živote a nebude ani čo ľutovať. Viem, idem do krajných polôh, s tým si nepomôžem. Ale v kľude racionálne zvažovať za a proti, riziká...to sa v rýchlosti nedá. Pomaly...potom je to už kalkul. Byť statočný za cenu autodeštrukcie, sebaobetovania...tu asi nie je osadenstvo, ktoré tomu rozumie.
Ale asi je aj statočnosť v inom móde: rozhodnúť sa a konať tak, ako sa patrí. Tomuto skoro všetci rozumejú, no neriadia sa tým. Potom to už nie je o statočnosti, ale o charaktere.
