Píšem dnes vážne, takže bez obáv. Myslím si, že to poňala všeobecne. Nezapojila sa do debaty, nemôžem si byť istý. Ja vychádzam z vlastného pociťovania statočnosti ako súboru určitých vlastností - až na to, že vzhľadom na minulosť beriem význam slova skoro ako kódex bojovníka.
Civilne, mala zrejme na mysli obraz charakterného človeka. Moje "bojové vlastnosti" asi nie. V tomto bežnom zmysle je to ako rovný, zásadový, morálne založený človek.
Celkom by ma zaujímala definícia pojmu NEstatočný. A tu sa mi hneď tlačia politici, ktorí svojim vodcom pritakávajú, prikyvujú ako gunáre ...kým sa im to oplatí. Akonáhle sa odčlenia/odídu...okamžite na svojich dovtedajších bôžikov útočia zubami-nechtami. Statočné je to, keď konáš tak, ako je podľa teba pocitovo správne...aj keď je to povedzme v rozpore s tvojimi záujmami a vyrábaš si problémy/straty. Z presvedčenia, toto je možno správny termín.
