Niečo vám vysvetlím. Keď kráľ Dávid utekal pred svojim synom Absalomom, prišiel za ním Cíba a doniesol mu na príkaz svojho pána jedlo i keď oklamal že to on sám doniesol a nie že ho poslal jeho pán. A traja ktorých nik z ľudí neposielal a prišli samý od seba. Šobi, Machír a Barzilaj a tí traja neboli zo židovského národa i doniesli mnoho jedla a hovorili si každý sám sebe, dozaista je ľud hladný na púšti. To sú sväté veci ktoré patria domu Dávidovmu lebo sú zviazané na nebesiach a tak i traja mudrci priniesli tak isto dary Ježišovi, synovi Dávidovmu pri jeho narodení. Tam kde bývam nie je nikto duchom vedený aby mi sám od seba doniesol čo i len kúsok chleba. Tu nech ťa ani len nenapadne že by mi po týchto slovách niekto niečo posielal, nič by som neprijal. Lebo mnohý išli takouto cestou a veľmi zle to pre nich i tých čo k sebe prilákali aj dopadlo a inak oslepol i ohluchol by som. Ježiš učil svojich učeníkov, že učeník je hodný svojej odmeny lenže to platilo v tom zmysle len dovtedy-