Nie je isté, že sa moji vrátia.
Nie je isté, že sa moji vrátia.
Na západe bolo viac dezinformácií o nás, než u nás o nich.
Nedávno som cestovala vlakom, kde sa rozprávali dve ženy o dovolenkových plánoch, a kde by ešte rady cestovali. Jedna mala želanie ísť na Kubu, ale takú, ako je teraz, nie keď tam budú už nasáčkovaní Američania.
***
Všetko si zoberte v kontexte minulej soboty, tohoto piatku a nech sa nikto nečuduje ak v najbližších voľbách bude nárast percent pre národne orientované strany. V 2006, dva roky po vstupe do EÚ, niekoho prekvapil nárast preferencií pre národnú stranu. Škoda, že sa skompromitovali a nasadli na nesprávny vlak. Stále priťahovanie opaskov ide už ľuďom na nervy. Odrážanie od dna je tiež ťažké, hlavne keď naši drotári sú tiež fuč, a prepadáme sa do čiernej diery.
V 2006 sa účelovo už zmierili a ľudia im uverili a dostali sa do parlamentu. Pre prognostikov to bolo, akože ináč, prekvapujúce, pre ľudí nie. Ale, a a a ..... ako to dopadlo?
V jednom mojom blogu som tiež narážala na to, že my môžeme porovnávať a naši ľudia, ktorí musia odchádzať do zahraničia za prácou, tak vyvážajú aj svoju pamäť.
"Dobrý večer, stará mama!" Keby sa chcelo, tak paragraf sa nájde aj dnes.
Mnohí tí, ktorí majú prácu, sú preťažení. Robia za dvoch a stále im nakladajú, s dovetkom, aby bol rád, že robí.
Že na úrade práce na jeho miesto čaká ďalších 10, .... Títo sa nedožijú ani dôchodku, alebo si ho neužijú. A musia robiť aj na tých nezamestnaných, ktorí by ho moli odbremeniť od lopoty a spokojní by boli obaja.
Ale nebudeme protestovať, lebo sa bojíme. Aj ja.
Chcem veriť, že konkurencia by urobila svoje.
Rozbehli by sa reštauračné služby, nielen krčmy a pivárne. Cestovnému ruchu by to tiež prospelo, lebo platiť drahé ubytovanie aj drahé stravovanie, je pre väčšinu neúnostné.
Prečo si obyčajná rodina nemôže dovoliť ísť raz za týždeň na obed alebo večeru do reštaurácie?
Merkelová si musí dať bacha, aby nedomerkovala. Bližšia košeľa ako kabát.
Odporúčame