Ako sme v „Socíku“ trpeli.
Keď červenohnedí hovoria ako bolo za socializmu fajn, tak spomínajú jedlo, prácu a strechu nad hlavou.
Ako keby boli ľudia dobytok a spokojnosti im stačí plné brucho, práca, a miesto kde sa môžu uložiť k spánku.
Naozaj ako dobytok v maštali; ktorý k šťastiu nepotrebuje viac.
Ale človek je človekom aj preto, že vie čo je to sloboda, zodpovednosť, a vlastný názor.
Komunisti obkolesili Československo ostnatým drôtom, prenasledovali, väznili, mučili a vraždili tých, čo mali iné názory na náboženstvo, spoločnosť, život, chceli cestovať po svete, chceli kritizovať, nechceli sa klaňať komunistickým papalášom.
Ale komunisti, červenohnedí, nacisti, fašisti, zelené kotrby, považujú ostatných ľudí za dobytok, ktorému oni určia ako majú žiť, čo majú robiť, a komu za to majú byť vďační.
V novembri 1989 sme poslali socializmus do čerta, na smetisko dejín, a dnes si opäť červenohnedí myslia, že ľud-dobytok treba priviazať reťazou k válovu a určiť mu život podľa svojich zvrátených predstáv.