Do roku 1998, a hlavne za Mečiarových vlád, tzv. slovenskí privatizéri vybrali v bankách na úvery cca 100 miliárd Korún. Tieto úvery nesplácali a neboli ani vymožiteľné, pretože za úvery privatizéri ručili fabrikami ktoré kúpili, fabrky vyrabovali a vykradli, a potom bankám, ktoré žiadali splácanie úverov, povedali že nemajú na splácanie úverov a nech si teda zoberú to čím ručili - fabrikami. Ale tie boli bezcenné, vyrabované.
Banky sa nemohli dostať k svojim peniazom, hrozil ich bakrot, čím by státisíce občanov prišlo o celoživotné úspory.
Dzurindovej vláde neostávalo nič iné, iba na odvrátenie katastrofy zaplatiť nedobytné úvery zo štátneho rozpočtu, teda zase s peňazí nás všetkých. A tí čo úvery zobrali a nesplatili ich, sa nám chechtali a chechtajú do tvárí, a užívajú si nakradnuté milióny.
