Je to otázka priorít. Niekto bol spokojný, že mal "istotu" zamestnania a sociálneho zabezpečenia, aj keď si mohol toho dovoliť menej ako susedia napr. v Rakúsku. Iný chce hlavne slobodu v cestovaní, informáciách, podnikaní, a sociálne istoty sú až za tým. Nedá sa vyhovieť každému dokonale. Myslím že prioritou by malo byť aby sa človek cítil spokojný a šťastný. Ale je spokojnosť a šťastie dôsledkom vplyvu prostredia(systému), alebo to vychádza z vnútra človeka. Ktosi povedal, že ani väzenie mu nezobralo pocit vnútornej slobody, na druhej strane iný človek, ktorý má veľa peňazí, može si všetko dovoliť všade ísť a "všetko" si kúpiť, tvrdil že stále hľadá skutočnú slobodu...


