„Loď bláznov sa plaví do neznáma“.
Čo keď progres nasmeruje spoločnosť síce novým, ale zlým smerom? Nie je vtedy vhodné sa radšej vrátiť "z kratšej cesty", ako tvrdohlavo trvať na nesprávnom nasmerovaní, zo strachu, že bude spoločnosť označená za spiatočnícku?
Veď takýto stav zlého nasmerovania spoločnosti nastáva u nás veľmi často. Uvediem pár príkladov:
- rok 1848, revoluční vodcovia Slovenska sa odklonili od progresívnej, liberálnej revolúcie v Uhorsku a priklonili ku kontrarevolúcii
- rok 1939, slovenskí, ľudácki vodcovia sa spojili s fašistickým Nemeckom, ktoré úspešne realizovalo nacionálnu, socialistickú revolúciu
- rok 1948, slovenský národ sa odklonil od demokracie a pripojil s nadšením ku komunistickej, progresívnej, revolučnej zmene
Takže spoločnosť sa opätovne odklonila od revolučného matovičovského boja proti korupcii a šimečkovského progresívneho, liberálneho boja za slobodu príslušníkov LGBTXYZ...
Autora príspevku takýto odklon od "moderného" nasmerovania Slovenska to hnevá, mrzí, obťažuje...