Viera je len prechodný stav! Treba dospieť k presvedčeniu!
Príspevok k je tak nelogicky mätúci, že hoci ateista, musím sa vyjadriť. Autor opakovane tvrdí: "Lebo výsada myslieť, ako i vyciťovať, nesú v sebe povinnosť skúmať!"
Nezmyselná, nelogická veta. Myslieť a vyciťovať je výsada? Kto a kedy túto výsadu človeku priznal a za akých podmienok? A najpodstatnejšie, ako je táto výsada spojená s povinnosťou skúmať?
Autor vytvára neskutočne nezmyslené podmienky pre veriaceho človeka, ktorý nemusí byť schopný tak zložitého myslenia.
Predstavme si veriaceho človeka ( napríklad spomínaná istá pani v príspevku ), ktorý zrejme bude aj mysliaci a cítiaci. Jeho povinnosťou podľa autora je skúmať, či je jeho viera pravdivá, hoci sa takým skúmaním, z rozličných dôvodov, ani nebude zaťažovať. Veriaci narazí počas skúmania na nejaké nezrovnalosti a tak dospeje k názoru, že jeho viera je nepresvedčivá. Možno následne prestane veriť, ale rovnako môže iba pokrčiť ramenami a pokojne sa vrátiť ku svojej viere...
Autor musel dlho dumať, až to vydumal...