Vnímaš svet srdcom, nie rozumom! Deti sú radosť, krása, potešenie a najmä splnenie očakávania vnúčat a pravnúčat! Mať deti je samozrejme sebectvo a túžba zachovať svoje jedinečné gény na večnosť....
Píšeš: "...nechcú sa deliť, lebo deti sú náklady života, ktoré musíš obetovať, vziať sebe a dať deťom..". Nuž ak takto žiješ a dokonca možno tieto slová hovoríš aj deťom, tak zle skončíš! Skončíš v domove dôchodcov a deti ťa vždy 15. v mesiaci prídu navštíviť, aby ťa obrali o penziu. Lebo veď ty si ich celý ich mladý život presviedčaš, že ty nič nepotrebuješ, že oni potrebujú všetko, čo je tvoje...
Ja som vychovával deti inakšie. Ja a mama zarábame, pracujeme, my potrebujeme, deťom až nakoniec, čo ostane...a vychovali sme slušné, skromné, vďačné dcéry, ktoré sa nám odvďačili slušnými zaťmi a krásnymi vnúčikmi...
Samozrejme je sebectvo aj adopcia detí. Adoptívny rodič chce všetky pôžitky a radosti z detí bez rodenia...
