V súčasnej dobe, aspoň teda v EÚ, sú demokratické slobody relatívne široké, dokonca vedenie EÚ a členov EÚ, poskytuje možnosť vyjadrenia aj malým extrémnym názorom ( Grétka Thunbergová, Last Generation....). Ale túžba mládeže revolučne zmeniť svet trvá, lebo je geneticky mládeží vlastná.
Takže mládež, asi sa z núdze, obracia na boj s fašizmom, boj za práva LGBTXYZ, boj s klímou, boj s ropou..., napriek tomu, že tento boj je často nezmyselný a kontraproduktívny. Uvediem príklad. Mladá herečka Jana Kovalčíková pred pár dňami v príspevku sa angažovala v odpore voči fašistickému štátu na Slovensku. Nuž neprejavila veľa smelosti, keďže ten štát už dávno zanikol. Ale už nezbadala, že nie pred 80 rokmi, ale práve teraz pred 2-3 rokmi sa udiali na Slovensku fašizujúce rozhodnutia "demokratickej" vlády, teda neústavné zatváranie občanov, ktorí sa vracali na Slovensko, do karantén, povinnosť nosiť náhubky, zákazy vychádzania, nezákonný tlak na vakcináciu...
Ale to vtedy ani nepípla!
