Na rok vojenčiny spomínam, ako na najkrajšie časy v živote. Boli sme si vekovo rovní, rovnako buzerovaní, rovnako sme si zanadávali na šarže, rovnako bojovali s nepriateľom! Po služobné stretnutia pri pive večer mali svoje čaro.Výjazdové poplachy nás udržiavali v strehu, ale aj tak sa stalo, že ma vymákli počas poplachu v krčme a skončil som z Budejovíc na Oremomlázi vo vychádzkovom. Keď ma stretol veliteľ, skoro ho šľak trafil!. Ak sa vraj okamžite neprezlečiem do maskáčov, že ma dá zavrieť "až zčernám" Našťastie solidarita fungovala. Kamoši mi ich hodili do Vé-3 esky. Najohromujúcejšie boli cvičenia vojakov na Spartakiáde, tých som 2x pozeral ako žiak a študent 200 000 divákov nemala vedy ani slávna Maracaná ! Mladí dnes o veľa prišli a každý deň o veľa prichádzajú! Absolútne im nezávidím, skôr ich ľutujem. Akákoľvek príprava na horšie časy je zanedbaná a tie horšie časy mnohých budú stáť aj život. Ale pravda a láska zvítězila!