Zvážiť tieto dilemy: Platí:„ak je oš. Lek. presvedčený, že pac. je s kvalitou života nespokojný môže ustúpiť od resuscitácie“. Detto je sporná otázka či resuscitovať „infaustného pacienta“. Je úzka hranica, či to bol človek, alebo len „srdcepľúcny preparát“. Určí to komisia, ako pri odbere orgánov, (neurolog, anesteziológ)na základe rtg dôkazu cirkulácie krvi nad 1. krč.stavcom, 2 X za 30 min. sa diagnostikuje mozg.smrť. Komu vlastne odpojili dýchanie: človeku, alebo preparátu? Pac.bol na riadenom dýchaní DOMA, nemal robené vyšet.mozgu, s jasným dôkazom, že ešte trvá cirkulácia v mozgu, preto nik nedokáže na 100% , že to nebol len „srdce- pľúcny preparát“. A od kedy?Prečítať pred rozsudkom: „And whose life is it anyway?“ Toto nie je na 1sudcu. Má rozhodnúť sudcovské konzílium, ale len s lekármi. Sudcovia nie sú schopní bez lekárov toto uzavrieť dobre, lebo právo prichádza až po vynútení praxou. Neskoro! Ale ak to bol len „ srdce pľúcny preparát“, tak nedošlo ani k priamej eutanázii.