Na skorumpovanom a zlodejskom Slovensku to je pre otca veľká pochvaľa. V civilizovanej krajine celkom nrormálne, že zdravotne telesne alebo duševne postihnutí sa bežne pohybujú nedzi ostatnými ľuďmi. Každý má elektrický vozík a ak to vyžaduje jeho stav tak ho niekto sprevádza. Bežne chodia s vozíkom do obchodov a pri nastupovaní im šofér autobusu vysunie samovysuvateľnú rampu alebo ju sám ručne vysunie a ak je to potrebné tak dotyčného dá do autobusu, kde sú pre takých ľudí sú dostatočné miesta s opierkami pre voźík. Dokonca aj signál na zastavenie má odlišný a výraznejši tón. A keď sa na ulici robí vykop tak na obcházku sa montuje aj rampa na chodník, aby vozičkár mohol bez problémov sa pohybovať. Slovenský národ je väčšinou tupý a zaostalý národ čo sa týka medziľudských vzťahov. A nielen v tom. Radšej slováčikovia špekulujú ako niečo ukradnúť a niekoho okradnúť. Keď niekto má vlastnou šikovnosťou viac tak mu závidia a keď má niekto menej tak sa mu posmievajú.