Plánované sťahovanie národov sa začalo začiatkom roka 1956. Prví Taliani sa najprv museli hlásiť vo Verone, kde ich prezreli lekári. Potom ich v zle zariadených vlakoch poslali do Nemecka. Po niekoľkých dňoch namáhavého cestovania uvidela väčšina z nich ako prvú mníchovskú železničnú stanicu. Na stanici si ich prevzali zamestnávatelia. Za každú silu zaplatili štátu 50 mariek. Najatých robotníkov potom ubytovali v barakoch, kde často spali piati muži v jednej izbe.
Robili ťažkú, namáhavú prácu ako nevyučení robotníci a robili veľa. Postavili automobilku BMW, metro, olympijský štadión a celé mestá. Na hrubý domáci produkt prispievali viac ako ich nemeckí kolegovia. Mníchovčan prispel podľa štatistík k HDP 14-tisíc markami ročne, cudzinec 21-tisíc.
V nasledujúcich rokoch prišlo do Nemecka 2,3 milióna gastarbeitrov. Od roku 1960 sa k Talianom pridali Španieli a Gréci, v roku 1961 Turci, o tri roky neskôr Portugalci a od roku 1968 prichádzali ľudia z bývalej Juhoslávie.
