Detský úsmev ako živá voda. .. alebo dvojročné dieťa do jaslí?
sorbon, každopádne mať deti je požehnaním! najlepšie je mať deti a venovať sa im. ja viem že mnohým sa toto ľúbiť nebude ale mnohokrát ľudia uprednostňujú bezdetnosť lebo je to pohodlné pre život sj pre kariéru. a robia to dobrovoľne. ale vracať život, ktorý si dostal je naša povinnosť. krásna povinnosť. Naše matere nás mali 5,6 aj desať., odrtrhali si od úst, dreli do úmoru aby nás vychovali a uživili, nehľadeli na seba ani na svoj voľný čas či kariéru. dať život a urobiť pren všetko je imperatív aj za cenu straty pohodlia a prípadne ekonomickej prosperity. Ja som pediater, moja žena je geriater. sme na opačnom konci vekového spektra, ale stretávame sa v jednom - chovanie rodičov voči deťom a potom chovanie detí k rodičom. je to do plaču ked 4-5 dobre situovaných detí dá mamu do chudobinca a elá tá otrasná neľudská špirála sa vracia nazad. Mám dvoch krásnych synov, jeden - jasle, druhý - opatrovateľka. banujeme to banujeme, hlavne tie jasle hoci žena dostala príkazom návrat do práce