O tom Zvolene. Určite máš pravdu, len si neviem technicky predstaviť, ako by sa občanom mali vrátiť peniaze za neopravnený výber za parkovanie.
O tom Zvolene. Určite máš pravdu, len si neviem technicky predstaviť, ako by sa občanom mali vrátiť peniaze za neopravnený výber za parkovanie.
No vidíš, každý máme inú pamäť. Zákruta išla len v sobotu o 13.00 v období, keď som chodil do ZDŠ, nen neskôr sa prešlo na dennú periodicitu. Aj modrá vlna s Oravcom a Weidlerom šla najskôr v utorok a piatok, neskôr sa prešlo k piatkovému vysielaniu. Ferovu Horovu reláciu samozrejme poznám, zámerne som ju nespomínal, pretože jeho slovný prejav mi vadil. Hral sa na DJ-eja, no jeho prejav mi pripadasl ako čítanie správ, na rozdiel od Števa Anderka, ktorý neskôr emigroval.A Mikrofórum? Niečo sa mi marí, (no nie som si istý) nebola česká relácia? Budem sa musieť popýtať kamarátov-rovesníkov. Stanica Hviezda mi išla celkovo na nervy, pretože sa dala počúvať len ako zvuková kulisa, kde človek vždy vedel, že prešla polhodina a znuvu sú správy, ktoré sa v priebehu dňa len pozvoľna menili.
Za celý mesiac pobytu mi neodznela jediná skladba dvakrát. Preto sa zo žiadnej skladby nemohla stať bohapustá odrhovačka, ktorá by mi šla na nervy. Divím sa i rádiám, že ak si vyberú domáceho, alebo dnes už zahraničného českého interpreta, je to vždy pár tých istých skladieb. Pritom, koľko by trvalo, aby sa musela tá istá pesnička – povedzme Paľa Hammela, Richarda Müllera, Elánu, Olympicu, Beáty Dubasovej, či populárneho Desmodu opakovať po druhý krát. Pár týždňov. Nešli by poslucháčom na nervy tie isté skladby. Mnohokrát som sa pristihol pri tom, že by som privítal zákon, (alebo nariadenie), kde by sa nariadilo? doporučilo?...zvýšenie percenta česko-slovenskej tvorby. Verím, že rádiá by mali čo vysielať bez smyčky tých istých skladieb. Dnešný mladý človek si nemôže pýtať inú hudbu, než tú, ktorú hrajú v rádiách, lebo inú nepozná, nemá ju odkaľ poznať, lebo ju nikto nevysiela. Proste, treba s tým niečo spraviť.
Počúvali sme najmä Rádio Luxemburg,, pokiať bolo len málo rušené, tu na strednom Slovensku sa Viedeň nedala chytať. Lovili sme každú platňu, kde bola západná muzika.
Keď prišli poprevratové časy, privítal som, že sa už bez obmedzenia začala hrať i hudba anglosaských zemí. Vtedy som sa aj dozvedel, že naša republika /ako i celý východný blok) ignorovali nejaké tie platby za autorské práva smerom na Západ. Takže percentá hrania bola čisto ideologická, nie finančná záležitosť.
Po pár rokoch neustáleho omieľania takmer tých istých skladieb, som sa pristihoval, že viac lovím v mojom hudobnom archíve a púšťam si najmä slovenskú a českú tvorbu, ktorú v rádiách (okrem pár zaručených výnimiek) takmer nepočuť. S kamarátom som si hovoril, že by uplynulo pekných pár týždňov, (ak nie mesiacov), aby sa tá istá skladba mala opakovať po druhý raz.
Bol som na mesačnom liečení. Zobral som si so sebou notebook s externým diskom plnom muziky.
Narodený som v päťdesiatom roku. Za mladých čias som lovil s magneťákom v reláciách, ktoré hrali aj západnú hudbu. Presne si pamätám (a bolo to nemenné), že najpopulárnejší Maratón, vysielaný z Košíc každú sobotu popoludní, mal v poldruhahodinovej relácii tri západné pesničky. Ani o chlp viac. Modrá vlna, vysielaná v piatok o 20.00 sa niekedy pýšila i štyrmi. Sobotná zákruta mávala tri, neskôr dve. Už som presne vedel, kedy spustiť nahrávanie, aby som mal celú skladbu. Mýlil som sa málokedy. Zvyšok sa vysielal socialistický odpad z východného bloku. Dvíhala ma najmä sovietska a bulharská tvorba. Bola pre mladého človeka nepočúvateľná. Československá ešte ušla. Vedel som, že bo prikázané (odporúčané?, prikázané?) hrať 10% západnej, 30% socialistickej a zbytok domácej tvorby.Ešte dnes viem, ako mi to vtedy šlo na nervy. Vtedajší mocipáni tento pomer vysvetľovali tým, že naša republika nemá dostatok devíz na zaplatenie autorských práv západným interpretom.
Ale na tieto veci, na ktoré sa pýtaš, teda ... Ako sa chovali rodičia k potomkovi, ako konal otec, nezistili týranie dieťaťa, nešlo o sexuálne zneužívanie. ... bolo jasne odpovedané v prvom oboznámení sa s prípadom, ktoré JOJ-ka prezentovala.
Na telefonické dotazy len toľko: Keď mi niekto do telefónu tvrdí, že som vyhral, tak dotyčnú (pretože vždy sa jedná o ženu) preruším a poviem jej, že výhru môže odovzdať svojmu šéfovi, otvoriť si fľašu a vypiť si na moje zdravie. Ono to funguje,mám za čas pokoj a zároveň aj zábavu.
No a o tom predražovaní: Moji rodičia pred časom sa dali nahovoriť na parnú rúru v hodnote 500€, ku ktorej dávali malý parný čistič ako bonus. Samozrejme sa na to ulakomili. Ja som len mame v zápätí ukázal jeden reklamný leták, kde identickú rúru v kamennom obchode predávali po 49,90€. Túto som samozrejme doporučil synovi,aby ju domov kúpil. Nevesta mala vianočný darček a 450€ vo vrecku. Ozaj a celé to sedenie s predraženou rúrou bolo ako nezáväzná pozvánka s večerou,kde sľubovali každému zúčastnenému balík prachu na pranie. Musím ešte dodať, že ten "balík" mal cca 10 deka!
Nie je to celkom tak s tými invalidmi z rómskych osád. Môže sa to týkať každého. Som biely, som invalid bez nôh, manželka pracovala v GB. Len dnes som sa dozvedel, že keby som ju šiel navštíviť povedzme na pol roka, resp.by som ju nasledoval do jej nového bydliska, tak by som prišiel o dávky. Ozaj zaujímavý postoj našich úradov. Ešteže som to nevyskúšal. Asi by ma šľak trafil!
Mám dojem, že ten nemenovaný humorista bol Milan Lasica a to v Pianossimo na Rádio Viva
Už niekdajší ústredný riaditeľ Československej televízie konštatoval, že češi nevedia po slovensky, pretože nechcú. A dodal - Dostal som pripomienky na slovenské televízne pondelky od českých spoluobčanov, že nerozumejú. Od slovákov na české štvrtky nebola od slovákov žiadna sťažnosť. Je to o pohodlí. Teraz je to už pasé, ale ja som vždy hovoril, že sa za spoločného štátu prepásla možnosť vzájomného učenia jazykov. Niekedy sa vysielali denne dva večerníky. Najskôr na prvom a potom cca za hodinu ten istý na druhom programe. Keby niekoho vtedy napadlo vysielať slovenské večerníky na striedačku s českými, boli by na tom, čo sa týka vedomosti slovenčiny, české deti omnoho lepšie. Slováci, vzhľadom na množstvo českého dabingu boli češtinou vybavení lepšie.
A čo sa týka kníh? Mnohokrát neviem, či som knihu čítal v češtine, alebo slovenčine. Vôbec to nevnímam, i keď sa mi zdá, že čeština má viac slov ako náš jazyk.
Niečo mi tu nesedí - koniec sveta v decembri 2012 a ty sa tešíš na praktický "posmrtný" zážitok?
Zaujal ma najmä koniec článku - ...V roku 2010 pritom poisťovňa uzatvorila pracovný pomer so 702 zamestnancami a prepustila 706 zamestnancov. Počas roka 2009 poisťovňa prijala 566 zamestnancov a ukončila pracovný pomer so 475 zamestnancami...
Takže z uvedeného vyplýva, že počet prepustených a novoprijatých zamestnancov je zhruba 1:1. Na pobočkách ľudí poprepúšťali, robota zostala a tá, čo sa presunula na Ústredie do Bratislavy je vykonávaná novoprijatými pracovníkmi. Ovšem v Blave na vyššiu mzdu. Bohovské šeštrenie!
V tomto článku teda bolo dané na frak pravopisu a zrozumiteľnosti.
V titulku: Viac miesta v predu aj vzadu nepíše sa náhodou takto: vpredu aj vzadu? Nejak mi to udrelo do očí.
Ajajáj! Siedmi, namiesto siedmy, šiesti má byť tiež šiesty. V týchto prípadoch to mení význam. Siedmi je počet, siedmy je poradie. Abo sa mýlim?
Pri spomienke na Dobšinského prostonárodné povesti si spomínam na obdobie päťdesiatych - šesťdesiatych rokov, kde mi, ako malému chlapcov,i každý rok na Vianoce kupoval spústu kníh a medzi nimi boli aj spomínané rozprávky. Každé Vianoce jeden diel, aby sme sa spolu so sestrou mali na čo tešiť. Aj sme sa tešili. Najskôr nám z nich čítaval starý otec, neskôr (už zdatní čitatelia) sme písmená v knihách zvládali sami. Bol to silný zážitok, keď sme v tej dobe pod stromček (a nie len vtedy) dostali aj 15 - 20 kníh, ktorým najskôr dominovali rozprávky, no neskôr to už boli Verneovky, Mayovky...
Dnes sa čítať akosi nenosí...
Nemôžem si pomôcť, ale tej Helene, spolu s jej manželom asi "hrabe" Už nevedia, za aké slovo a s kým by sa súdili. Asi majú málo a preto hľadajú každú kvapku,kde by zarobili. Tfuj!!!
Myslím, že v Železničnej spoločnosti pracuje niekto konzervatívny, ktorý ani nevie o čom rozhoduje, Najskôr zamietne a v prípade "fukotov" si to dá dodatočne vysvetliť. Predpokladám, že je to človek, ktorému slovo "nie" vyletí skôr, ako myšlienka.
Ak by moja sledovanosť televízie bola smerodatná, tak by telka neprežila. Paneláku som videl 15 min. prvého dielu, Profesionálov ani minútu, Partičku dom nevidel žiadnu. Takže úroveň týchto seriálov nemôžem posúdiť. Šeherezádu som sa ani nesnažil naladiť. Čas radšej trávim pri vynikajúcich programoch ČT1 a ČT2, Spektrum a History. Myslím ale, že som o nič neprišiel, ak som uvedené programy a umelcov nevidel. Pani Vášáryová s p. Dančiakom tam boli namieste.
Odporúčame