Sadiki:Štefan Harabin?
Harabin: Áno.
Sadiki: Som ťa nespoznal vôbec po hlase, vieš.
Harabin: No tak telefón trošku mení hlas. Čo máš nového?
Sadiki : Nič, len tak volám, že jak sa máš.
Harabin: Skadiaľ voláš? Z domu?
Sadiki: Hej, zo Smokovca.
Harabin: No dobre ste došli?
Sadiki: Hej, dobre, v poriadku.
Harabin: No ta chvalabohu.
Sadiki: Ty doma jak? Syn, dobre, drží sa?
Harabin: Dobre, hej.
Sadiki: Do koľkej robíš dneska?
Harabin: Robím tak do tej štvrtej asi.
Sadiki: Kedy prídete? Nevieš?
Harabin: No počúvaj, tak to vyzerá, že teraz by sme asi neprišli toho prvého, lebo sú voľby. Zhodou okolností bol tu v stredu aj predseda súdu z Popradu, ten môj kamarát, som ti hovoril, no a sme zrušili ten futbal, že to nebude toho tridsiateho prvého, ale prvého, lebo sú voľby, no a na okresnom súde je pohotovosť z toho titulu, lebo môžu ľudia namietať, voličské zoznamy atď. a súd musí konať aj v sobotu a v nedeľu, vieš. Čiže nemôžeme ísť, takže asi na budúci týždeň, o týždeň neskôr
