Skoda ze to skoncilo takto, ponechane na nahodu. Lepsie by hadam bolo hrat dalsi zapas o tyzden, alebo nechat to na nerozhodnom a mat dvoch vitazov.
Skoda ze to skoncilo takto, ponechane na nahodu. Lepsie by hadam bolo hrat dalsi zapas o tyzden, alebo nechat to na nerozhodnom a mat dvoch vitazov.
Preboha, poucujem? Pisem co viem, co som zazil. Tvoje vedomosti si vazim, zubiska ti zavidim a ti k nim blahozelam!
Za "sociku" som patril jednemu zubarovi, k nemu som musel chodit. Ak bol masiar (co mnohi z nich aj boli!) tak k nemu chodil clovek nerad. To iste platilo o lekaroch, nemal si moc na vybranu. Nasledne, ludia k zubarom chodili neradi a so strachom. Mne parrazy trhal zuby nas "masiar" bez injekcie! Vrtanie zasadne bez injekcie, ale bolo to ZADARMO! Zadarmo malo muziky, ako sa hovori. O par rokov neskor, v tej istej Viedni, si moja zena nevedela zubara vynachvalit: klasicka hudba, nezna sestricka, injekciu necitila a ani to ked sa jej rypal v pokazenom zube. Vraj radost k nemu chodit!
Dlho po '89 som sa na moje prekvapenie dozvedel (z Cibulkovych Zoznamov) ze kolko mojich priatelov a spolupracovnikov boli agentami StB (Statnej Bezpecnosti). Pri roznych pohovoroch s to neBezpecnostou som sa vzdy divil co vsetko ti lapaji o mne vedeli, odkial to len brali. Tolko o tvojich ludoch co ta nepodrazili, co ta podrzali - "za kazdych okolnosti"...
Hadam by tam mohlo byt ze kolko rovnakeho zakladneho tovaru sa dalo kupit za priemernu mzdu vtedy a teraz. Cisla v korunach/eurach toho vela nepovedia.
Ked som sa za "sociku" dostal po prvy raz na par dni do Viedne nemohol som sa prestat divat ludom na zuby: vsetko, aspon sa mi zdalo, vsetko pekne, vysvietene, usmevy siroke, ludia rozpravali s otvorenymi hubami, nehanbili sa za svoje zuby. Spat na Slovensku to bolo trapne: hodne bezzubych, strbavych, s pokazenymi zubami, ludia rozpravali tak aby im nebolo vidiet zuby, to bolo "socialisticke" zdravotnictvo.
Na obranu Holuba a Hanzelku+Zikmunda: neviem co spravili v krajinach ktore navstivili, ale ich informacie z krajin neznamych (Holub) alebo za "doby temna" nedostupnych (H+Z) boli pre domacu verejnost nezaplatitelne, doma boli, a su, obdivovani.
S jednym takym sprievodcom, Slovakom, som sa uz dost davno rozpraval kdesi v zahranici. Tvrdil ze Madarskych turistov na Slovensku zaujima miestna madarska historia a pamiatky, a teda ako sprievodca im to aj takym sposobom predostieral. Moj rod pochadza po otcovi z Madarska a keby som tam siel isteze by som sa zaujimal kde a ako zili moji pra- a prapradedovia. Na tom nevidim nic zleho. Po 1000 rokoch spoluzitia Madari su nasi bratia, Madarky nase sestry a naopak, to sa neda a nesmie popriet. Treba hladat spolupracu, spolunazivanie, nie rozdielnosti! A hlavne, treba sa prestat hrbit ako narod, ako nam to bolo trepane do hlav cele starocia.
Radost citat taky inteligentny rozhovor. Hoci som sa s otazkou vztahu Madarska a Slovenska uz davno vnutorne vyporiadal, zaujala ma poznamka o vztahu Slovakov k vlastnemu statu. Pred par rokmi som tu v Pravde uverejnil blog pod nazvom Odrodiec. V nom som si uvedomil ze vztah obcana k statu bol neustale utlacany tym statom: narodil som sa v Ceskoslovensku, ktore hned po mojom narodeni odovzdalo pol "mojho" statu Nemcom, a kus druhej polky Madarom; po vojne Rusi ukradli cast "mojho" statu; o par rokov sa moj stat vlastnorucne daroval do nie priatelskych ruk Ruskych. "Moj" stat ma neustale zradzoval! A co si mali Slovacikovia mysliet o par desatroci skor, ked ich ich vlastne Rakusko podhodilo Madarsku nech si to s nim robi co chce? S pojmom vlastenectvo su Slovaci opravnene opatrni!!!
Filozofov sa nikto nepyta ci vedia hrat tenis; od tenistov kazdy ocakava nejaku hlboku zivotnu filozofiu.
Stat by mal byt za investicie vdacny, nech prichadzaju odkialkolvek. To, ze obcania statu nemaju peniaze na investovanie je ina otazka a odpovedi je na nu tolko kolko je politickych stran.
O ospravedlnenie nikto nestoji. Ide o peniaze, o nic ine!
Trosku cez hranu, prepac. Ak sa im dokaze nejaka vina, v poriadku, ale vsetkym nie! Poznal som par estebakov co mi riadne sliapali na paty a mohli mi aj ublizit keby chceli, ale neublizili (zmienil som sa o nich vo svojich blogoch). Svoju pracu si robili poctivo podla ich reguli, ale neublizili mi! Taki sa rovnali dnesnym detektivom, takym by som nebral nic a takych by som kludne nechal pracovat ako detektivov v akomkolvek demokratickom systeme.
PTPakov som videl na letiskach v Bechyni a v Caslavi. Ohradeni ako dobytok, strazeni ako vazni (co aj boli!), mizerne drevene budy v zime v lete, a vodili ich ako vaznov robit tie najhorsie a najpodradnejsie prace: cistit kanaly, vykopavat zaklady pre stavby, rubat stromy, vsetko s rucnymi nastrojmi, ziadne buldozery, exkavatory. A vo "volnom case" ich nahanali po cvicisku a v blate. Vazni to boli! 75 Kcs v tom case stacilo na par desiatok cigariet.
Autor blogu sa hrou s pojmami a slovickami pokusa ospravedlnit zlocinecky politicky system.
Odporúčame