Inklúziou k trvalej invalidite
Hm..., tak ako školák som mal v žiackej viac červeného písma ako modrého... Po desaťročiach som zistil, že prečo - lebo gény... Jeden môj syn tiež nosil poznámky, na triednej schôdzi sa mi triedna sťažovala, že nedáva pozor, vyrušuje a tak, proste aby som to riešil. Na čo som sa ohradil, že však ona má predsa vysokú školu na prácu s deťmi, nie ja! Ona má vedieť, ako také dieťa vychovávať, no nie? Na čo sa ohradila, ale že to ja ho mám ale doma vychovať k tomu, že aby v škole dával pozor a nevyrušoval! Tak vyrazilo mi to dych, ale čo sa dá čakať od mladej bezdetnej rýchlokvasenej učiteľky, všakáno...
Tak navrhla poslať ho na psychologické vyšetrenie - kde zistili, že synátor je taký ľahko dis- na všetko (však ako jeho mater...) a že potrebuje zvýšenú starostlivosť zo strany pedagógov... No a bol pokoj, mal som papier, že to ona sa mu teda má viac venovať...
No ešteže to bolo dávno a neurobili teda z neho autistu! Pritom podľa mňa je, však aj svokor bol...