Pozrite si filmy Mad Max a potom porozmýšľajte nad takýmito témami. Je to brak, ale prináša niekoľko tém na zamyslenie mož no aj pre mladých, ktorí si myslia že existencia sveta je len androidová hra, ktorá sa hrá dookola.
Pozrite si filmy Mad Max a potom porozmýšľajte nad takýmito témami. Je to brak, ale prináša niekoľko tém na zamyslenie mož no aj pre mladých, ktorí si myslia že existencia sveta je len androidová hra, ktorá sa hrá dookola.
Presne tak!
Vaše/naše zlato 40 rokov zadržované na západe, okresané o značnú časť, vraj náhradu škôd, spôsobených znárodnením a aj zaplatenim našej československej pomoci v boji proti nemeckým fašistom, kde si isto zarátali aj zlyhaný samopal Gabčíka ako aj Benešov pobyt v Británii, prišlo "domov" tesne pred rozdelením spoločného štátu, aby bolo rozdelené medzi dva nové štáty v známom pomere. Česi svoje zlato zamenili za nemecké dlhopisy a úspešne to pár rokov tajili pred svojimi ľuďmi, my sme si svoje zlato ponechali ale zdá sa, že len papierove. Stále to vyzerá, že z toho zlata má osoh niekto iný.
Neboj sa profesor, možno raz aj tebe postavia sochu a nebudeš s tým môcť nič urobiť. Simón Bolívar by mohol byť príkladom, ako zachovať meno úspešného nositeľa samostatnosti v názve štátu, štátnej meny, pomenovaní ulíc a podobne. SB síce priniesol nezávislosť od Španielov pre päť štátov a Mečiar len pre jeden, ale je to ozaj jeden zmála Slovákov, na ktorých sa nezabudne nikdy, či ich budú oslavovať alebo zatracovať, budú uložení v duši slovenských ľudí. Ak by ich meno predsa bolo zvečnené aj ako súčast názvu štátu a tak by bola Tisova slovenská republika výrazne odlišná od Mečiarovej slovenskej republiky, to by mohlo naznačiť aj trochu viac národnejšiu váhu pre inak svetoobčiansky sa tváriaceho sa štátu, ktorý má svoje tradície inak naznačené a pomenované v preambule ústavy.
...vzplaniem by sa azda hodilo viac, ako to, čo som pôvodne napísal.
Flintu do žita neradno hádzať, lebo by chlieb mohol zapáchať po strelnom prachu. Aj tam dole u vás ste museli riešiť problémy s RU monarchiou, Gavrilom Principom, ktorý umrel v československom väzení a jeho zbraņ FN1 je v rakúskom múzeu.Potom ste tam mali Chorváta, ktorý malcelý kôš očí svojich nepriateľov a ešte Tita, ktorý držal partizánske územie a vydával aj vlastné partizánske peniaze poukážky, tuším som na jednej čítal slovo "Obvestnica", alebo tak nejako. Ale aj v národe s 2.7 milióna dušami sa našli partizáni, medzi nimi aj môj otec a svokor, ktorí sa sprotivili svojej vláde a Nemcom a bojovali proti nim. Žijúc v týchto tradíciách sa niekedy dosť zabávam, keď mi niekto z cudziny ohovára národné hnutia v dnešnej dobe, keď sa zároveň tí ohovárači pchajú do područia svojim otrokárom, minulým a zároveň aj budúcim.
Keď sa ti páči privatizácia tak, ako prebiehala u nás v ČSFR, a s presahom aj na Slovensku, tak podpor Klausa, Třísku a Mikloša. práve ten, zavretý doma v Piešťanoch pripravoval prvé privatizačné zákony pre Slovensk, ako poskok federálneho československého ministra pre privatizáciu. Túto privatizáciu musel o dva roky potom Mečiar zastaviť, aj keď mnohé podniky vrátane VSŽ už boli sprivatizované predtým. Že blázniví modráci čiste protimečiarovsky vyhlasovali za správnu práve tü federálnu privatizáciu, Mečiar mal dosť voličov, aby presadil privatizáciu podľa slovenských zákonov a preto zastavil dve vlny federálnej privatizácie, aby zas slovenský majetok nezmizol v českých rukách, ako za prvej ČSR. Ale o tom ty možno nevieš, my sme sa o tom učili v škole v šesťdesiatych rokoch, pozdejšie to z učebníc zmizlo.
To Čarnogurský sa vyhrážal Mečiarovcom že ich naučî báť sa. Takže si to nemýľ drahá.
Samostatnosť tu bola v rokoch 1993 - 2004. Potom sme vstúpili do nového žalára národov, EU. Aj tu nám Mečiar radil: "Ponáhľajte sa pomaly!", ale zas sme nepočúvali.
Áno, Slováci radšej bojujű proti Slovensku, alebo aspoň podporujú takýto boj. Ale nie všetci!!
Naopak, Mečiar je osobnosť, ktorej meno by mohlo byť v názve slovenskej republiky, napríklad Mečiarova Slovenská republika. A pokoja tu ani nebude, kým nebude schválený Lex Mečiar podobný, ako sú dva ocenenia Lex Hlinka, hoci mnohí ani nevedia ani o tom druhom ocenení, hoci je z našej doby.
Z to ho si nič nerob, že si presýtenã modrými informãciami. Ja som to všetko zažil a sledoval ešte v čase, keď informácie boli verejne dostupné. Modré Gorily boli a sú tí, ktorí pod značkami KDH. a SDK(U) obsadili a sfanatizovali Bratislavu, ale inde neprerazili ani v tých časoch, keď ešte nikto o nich nevedel, že patria medzi spomínané primáty. Dnes som už starý na to, aby som bojoval za to, čo si Slováci vďaka jednostranným informáciám hodili za hlavu. Dnes už iba občas splaniem, keď niekto tvrdí vyslovené Kiskoviny a iné fabulácie o dobe, ktorú som zažil.
Markízu ja ani neotváram a ani som nevedel, že to ešte existuje. Zachránená Markíza :) Do nástupu Dzurindu VSŽ nič nepredávala a akciová spoločnosť sa zodpovedá iba sojim akcionárom. Rezeš, bývalý minister a projektant slovenských diaľnic nie je niekto, komu by ohovárači mohli priamo ublížiť. Mečiarovi sa podarilo sústrediť zopár odborníkov, ktorých meno nebude zabudnuté.
Nauč sa čítať. Ja som o Mečiarovi sem tam niečo prečítal, vždy som obdivoval jeho schopnosti a pracovitosť. O tejto veci píšem preto, že mám nejaké prečítané. informácie, mimochodom z kníh, ktoré mi niekto daroval, lebo sa mu zdali zbytočné. Mečiar je prežívajúci fenomén, ktorého sa nezbavíme nejakou JanČkárovou. To veľké písmeno nie je preklep! To je špeciálny prízvuk na druhej slabike.
Samé tézy modrých Goríl. Na Mečiarovi nesmie prischnúť nič pozitívne. Mečiar má na dostavbe SVDGN na iba slovenskom území nejakú zásluhu, nie však takú hviezdnu, ako na tom, že v jeho čase sa voľbou dobrých právnikov podarilo vyhrať súd MSD. Jeden z tých právnikov sa stal našim prvým sudcom u tohoto súdu, v čase tohoto prípadu sme ešte sudcu nemali, maďarská protistrana áno, čo sa na rozhodnutí prejavilo síce nerozhodujúcou ale existujúcou rozpolenou odpoveďou na jednu z otázok. Tento sudca z B.B. JUDr. Tomka za istý čas bol aj predsedom a aj podpredsedom MSD, o tom sa ale v našej namodralej tlači veľmi nepísalo.
Tie medzispoločnosti na tunelovanie založil Dzurinda. Mimochodom, bola to zamestnanecká akciovka, teda súkrpomný podnik akcionárov. Kým Eichler neobugal akcionárov o akcie, tak štát tú spoločnosť neriadil. Po nástupe Dzurindu vznikli spomínané podniky, železiarňam zakázali nakupovať inde, iba cez ne. takže okrem špeciálnej dane zo zákona boli železiari aj takto cicaní. A. potom prišla rana, ktorá už železiarne položila - úvery, na ktorých podnik fungoval odjakživa a ktoré všetky vlády ručili - lebo mali z toho nesmierny zisk, Dzurindovci pre tento podnik prestali ručiť a nebolo ako nakúpiť vstupné materiály. Toto môže urobiť iba vláda úplne hlúpa a urobí to len vtedy, keď chce zruinovať podnik, aby ho lacno s vysokou províziou pre seba predala zahraničnému konkurentovi. Asi Dzurinda nevedel, že úlohou vlády je ochraňovať všetky výrobné podniky a podporovať ich, nie ich oslabovať svojimi rozhodnutiami a vypredávať!
Obdobie 1994 - 1998 je hviezdne obdobie Slovenska, absolútna nezávislosť od Ameriky aj od Ruska, budovanie elektrární a ciest s diaľnicami, základná zmluva s Maďarskom, pohoda, som rád, že som to zažil. Opozícia síce obviňovala Mečiara, že jeho privatizácia je pomalá a že nás v národnej privatizácii predbehli všetky postsovietske štáty, píše sa v známej správe M.E.S.A. podpísanej Miklošom, ale zrejme sa Mečiar domnieval, že nám nič neújde, však strategické podniky boli chránené pred cudzinou zákonom, tak sa nieto kam ponáhľať. Podniky platili špeciálnu daň zo zisku, ktorej výška sa mala zvyšovať každý rok a bola uvedená v štátnom rozpočte. Pohoda, akú viac už Slovensko nezažije, lebo si ju nevedelo ochrániť.
V roku 1992 som volil SDĽ preto, aby vznikajúca vláda nebola jednofarebná a preto, lebo ssom ľavičiar. Bol to môj životný omyl - Weis nepochopil svoju úlohu vo vláde a zapojil sa do prezidentského puču na zvalení Mečiara v marci 1994 a vzniku Moravčíkovej dočasnej vlády. Pozdejšie dokonca spolluvládol s SDK, čím sa pripravil o dôveru ľudí a SDĽ zanikla. Sublimovala! Vyparila sa bez toho, aby sa zmenila na kvapalinu. Túto svoju voľbu som neraz oľutoval a ľutujem ju dodnes. Vtedy som si myslel, že môžem voliť ľavičiarov, lebo bolo nad slnko jasné, že Mečiar vyhrá. No žiaľ, stalo sa, co sa stalo.
Ani Pithard vtedy nepochopil diplomatický ťah Mečiara, ktorý zlomil odpor nemeckého kancelára voči deleniu spoločného štátu a tak mu zostali iba oči pre plač, že Slovensko rovnako, ako Česko vznikli od začiatku a fungovali a aj doteraz fungujú vedľa seba. To ozaj musel byť zlý pocit pre Pitharda, že napriek tomu, že Česi odmietli poskytnúť Slovensku aspoň takú federálnu úroveň, ako v rokoch 1968 zabezpečil pre Slovensko Husák, Slováci s Mečiarom si poradili! S Čarnogurským by si neboli poradili, lebo to by sa stihli nanominovať americkí poradcovia do všetkého a všetkým a bolo by tu veselo a pach spáleného korditu.
Rezeš viedol zamestnaneckú akciovku s akciami, ktoré zamestnancom boli prepustené z fondu národného majetku. A viedol túto akciovku excelentne! Silno konkuroval v oceliarskych obchodných kruhoch Američanom. Celý majetok Režesovskej rodiny bol menší, ako od Dzurindu na výplatách získal za dva roky ožobračovania robotníckych akcionárov Eichler.
Odporúčame