Keď sa ti nepáči, tak pobirmovaného nevoľ. My, čo sme spokojní, my ho voliť môžeme. Zdá sa, že to stačí.
Keď sa ti nepáči, tak pobirmovaného nevoľ. My, čo sme spokojní, my ho voliť môžeme. Zdá sa, že to stačí.
On si radšej kúpil diamantovú baňu.
Aby som bol presnejší, už v roku 1994 sa podarilo vysloviť Mečiarovi nedôveru a do najbližších volieb, ktoré boli koncom roku 1994 bašovala Moravčíkova vláda, ktorej členom bol aj Mikloš, takže netreba veľká predstavivosť na to, aby sme vedeli, čo sa dialo. Ztejto doby je aj prvý plán privatizácie Gabčíkova. Mečiar však koncom roka, keď bol znovuzvolený, zastavil Moravčíkovskú prichmatizáciu aspoň v tých častiach, kde sa to ešte dalo bez väčších škôd pre Slovensko. Vtedy ešte Gorily utreli gamby. O to viac sa vybúrili po voľbách koncom roku 1998. Aj Janko Ducký by bol mohol veľa povedať, ale museli ho zastreliť, aby sa o gorilových tajnostiach nikto nedozvedel.
Nebol taký. Mečiar predával iba na Slovensku. Jediná výnimka je tabakový priemysel. Všetko, čo sa za Mečiara sprivatizovalo, zostalo na Slovensku. Ale po nástupe gorílového zlepenca č.:1 koncom roku 1998 začal výpredaj za hranice a dokonca odoberanie sprivatizovaného majetku pod rôznymi hrozbami novým vlastníkom. Jeden sa im ale vykĺzol a v predvečer, keď mal odovzdať časť svojich akcií, aby Dzurindovci získali majoritu a mohli nakladať s jeho majetkom, predal celý podnik americkej akciovke Cinergy. Ako savtedy modré Gorily začali medzi sebou obviňovať, hádať a vyhrážať, to zaznamenala tlač, ale v televízii to nebolo, lebo tú Dzurinda zderatizoval - nechal zavrieťviac redaktorov na nevykúrenom 28. poschodí a tam ich držal, ešte aj na toaletu boli odprevádzaní ochrankou televízie, ktorá tu bola použitá, ako bachari, aby sa redaktori nedostali k mikrofónu, ani na obrazovku. Dzurindomiklošovská demokracia, ako remeň.
Tie nedoobytné úvery vznikli za federálnej vlády, keď Mikloš bol poskokom federálneho ministra privatizácie Tomáša Ježka, ktorý si pôsobenie svojho poskoka nevedel vynachváliť. Mikloš prikázal bankám dávať úvery na privatizáciu každému, kto požiada.
Tomáš Ježek vo svojich spomienkach konštatuje, že na Slovensku iba Ivan Mikloš a Jozef Kučerák boli ľudia „rovnakej krvnej skupiny“ (2). Preto nástupom Ivana Mikloša do funkcie ministra pre privatizáciu, podpredsedu vlády pre ekonomiku Antona Vavru, ministra financií Jozefa Danču a ministra dopravy a spojov Vladimíra Pavleho sa zaistila podpora pražskej „šokovej terapie“ s malou a veľkou privatizáciou tak, ako boli presadené vo federále.
Banky tie úvery na privatizáciu podnikov poskytovali na príkaz Mikloša, lebo vtedy ešte boli štátne, museli. Za nedobytné úvery je zodpovedný súdruh Mikloš. Aj Ukrajine "pomohol". Aj nám, tento poskok federálneho minisra pre privatizáciu. Aj východoslovenské železiarne spolu s Eichlerom dali dolu. A pobláznení zamestnanci, že sa nechali ošuškať, dodnes nadávajú Mečiarovi, ktorý im VSŽ dal, nie Miklošovi a Eichlerovi, ktorí im ju zobrali, aby banky získali majoritu a mohli železiarne predať.
Keď zas pôjde plyn cez Ukrajinu do Nemecka a k nám.
Námorná potupa Ukrajiny, to je fakt. Nemajú ani jednu lodičku.
Ale v adresnom riadku je to stále, tam sa to nedá zmeniť.
Cenrtrum nášho obchodu bola Budapešť. Boli sme časťou Uhorska, ktoré nás neuznávalo, ako národ. Nezabudnime ani na lesnícku a banskú akadémiu, ako prvú na svete, zriadenú panovníkom v Banskej Štiavnici, ktorá vychovávala odborníkov v oblch profesiách. V roku 1919 ju Maďari vyviezli preč, u nás zostalo asi 14 budov zarastených v zeleni Štiavnice. V Maďarsku je to dnes západomaďarská univerzita. Čo z územia dnešného Slovenska neodviezli Maďari z Uhorska, to demontovali a odviezli Česi. Až tesne pred skončením krízy koncom dvadsiatich rokov minulého storočia začali Česi investovať aj na Slovensko.
Mmal radšej rozpredať, ako Dzurinda na západ? Lebo čo Mečiar rozpredal, to všetko ostalo tu, lebo predával len Slovákom. S jedinou výnimkou - tabakový priemysel predal do zahraničia. Takže, ak niekto niečo rozpredal mimo Slovenska, či už do Čiech, alebo na západ, za tým hľadaj Mikloša, toho poskoka federálneho ministra privatizácie, ktorý ho za tú činnosť vychválil do neba.
Západný Berlín uprostred NDR bol spojený so západom iba železnicou a leteckým mostom. To stade, cez túto dieru poutekalo z východného Nemecka toľko národa do uzavretého západného Berlína?
Byť bohatým a vyspelým národom pod ochranou USA, ktorým poslúžili, ako laboratórny králik na skúmanie účinkov jadrovej zbrane, na dôsledky použitia ktorej dosiaľ trpia, to nie je pre Slovensko žiaden príklad pokojného života.
Rusko si môže dovoliť účinkovať v tejto Ukrajincami rozpútanej vojne len do konečného víťazstva, iné limity neexistujú. Ale to bolo jasné od prvých chvíľ, keď Ukrajinci pálili ruské slabo ozbrojené transportéry tureckými dronmi.
Zdá sa, že ukrajinské drony sú, ako Matovič - majú "Wie bitte" baterky.
Lebo si sa tam ešte neukázal.
... v revíri ...
Aj horčicoví indiáni, celkom dvaja stále existujú, ale len v Poklad na Striebornom jazere, pravdaže len v starších vydaniach, aj v jednom z mojich dvoch. V novších už bolo toto rozprávanie Hoble Franka vynechané.
Neslo oda prišla z Nemecka na amerických nákladiakoch. Ale aj na autách iných vtedajších spojencov nacistického Nemecka. https://ix.sk/GV0nc
Naši kapitalizti poslali do Sovietskeho zväzu nejaké obilie?