Termin „kanon“ sa pouziva pri opisovani knih, ktore su bozsky inspirovane a tym padom patria do Biblie. Polemiky okolo kanonu Starej Zmluvy boli omnoho mensie v porovnani s pojednavanim okolo Novej zmluvy. Zidovski krestania rozpoznali Bozich hlasatelov a prijali ich spisy ako vdychnute Bohom. Pre Novu Zmluvu, proces rozpoznavania a zbierky zacina v prvych storociach krestanskej cirkvi. Niektore Novo - Zmluvné knihy byvaju coskoro rozpoznane. Pavol rozpoznava Lukasove spisy, ze maju rovnaku autoritu ako Stara Zmluva (1 Timoteovi 5:18; tiez 5 Mojzisova 25:4 a Lukas 10:7). Peter rozpoznava Pavlovo pisanie ako Svate Pismo (2 Petrova 3:15-16). Niektore knihy Novej zmluvy kruzili medzi cirkvami (Kolosenským 4:16; 1 Tesalonickým 5:27). Kliment Rimsky spomina aspon osem knih Novej Zmluvy (95 rok n. l.). Ignacius Antiochijsky uznava okolo sedem knih (115 rok n. l.). Koncil v r. 325 stanovil, ze sa jedine Stara Zmluva (s Apokrifmi) a 27 knih Novej Zmluvy mozu citat v cirkvach.