Treba upozorniť na to, že v rámci EÚ už zákon o dezinformáciách platí a teraz sa pripravuje jeho implementácia aj na národnej úrovni – vláda chce veľmi výrazne posilniť cenzúru iných než mainstreamových názorov.
Treba upozorniť na to, že v rámci EÚ už zákon o dezinformáciách platí a teraz sa pripravuje jeho implementácia aj na národnej úrovni – vláda chce veľmi výrazne posilniť cenzúru iných než mainstreamových názorov.
Podľa WEF Klausa Schwaba sú dezinformácie online „infodémia“, ktorá je „potenciálne smrtiacou“ a vyžaduje „liek.“ Definíciou dezinformácií je podľa WEF čokoľvek, čo nesúhlasí s globalistami riadenou doktrínou. To znamená, že informační bojovníci sa budú starať hlavne o zastavenie disentu.
V roku 2023 sú liberálne médiá v pokrokových krajinách posadnuté propagáciou transvestitov v školách.
Podľa knihy, ktorú agent CIA napísal, malo to, čo sa teraz deje, začať až o 20 rokov neskôr, teda v roku 2040, ktorý však v knihe zodpovedá roku 2020 v reálnom živote. Preto je rok 2050 teraz prezentovaný ako rok 2030.
Agent CIA v roku 1992: „WEF plánuje zabiť do roku 2030 viac ako 4 miliardy ľudí“
Radikalizácia extrémistov, ktorá sa deje v online priestore, je okamžitou bezpečnostnou výzvou aj pre Česko, uviedlo ministerstvo vnútra v situačnej správe o prejavoch extrémizmu za druhý polrok minulého roka. Úrad dodal, že veľká skupina ľudí, ktorá je nespokojná s usporiadaním a smerovaním štátu, má potenciál ohroziť demokratické základy Česka
Predstavte si, že ste Ukrajinec, ktorý sa snaží prežiť ruskú inváziu. Väčšina Ukrajincov si pravdepodobne myslí, že po skončení vojny a deštrukcie príde obdobie obnovy a návratu života do toho, čo bolo pred vpádom ruských vojsk do krajiny.
„Možno sa mnohí cítite nahnevaní, sklamaní či zradení. Dali ste tejto vláde silný mandát na boj za právny štát, spravodlivé a lepšie Slovensko. Veľa sa nám podarilo. Rozviazané ruky spravodlivosti, reformy súdnictva, vzdelávania či zdravotníctva. Pravdou je, že ešte ani zďaleka nie sme na konci nášho úsilia,“ uviedol Heger s tým, že ich boj za právny štát sa nikdy nekončí a majú naštartovaný plán obnovy Slovenska. „Pred nami, demokratmi, je ešte mnoho výziev,“ dodal Heger.
Je morálne hájiť Budaja? S neomylnosťou euroatlantického kádrovača sa ujal Jána Budaja Peter Schutz na portáli denníka SME. Išiel na to s pravou americkou priamočiarosťou a otvorene napísal: „Budaj je výrazná tvár lepšej časti slovenskej politiky,“ a dodal, že „Slovensko morálne nelynčuje ani tak fosília prednovembrovej mentality ako Fico a Pellegrini.“ Bodka, diskusia skončila. Keďže Budaj kope za správnu stranu, ďalšie vŕtanie sa v jeho minulosti je zbytočné. Schutz ide ešte ďalej ako ostatní a je dôsledný, pretože vie kam by sa mohli v tomto chumli agentov uberať mysle nezodpovedných dezolátov – ku generálovi Pavlovi, ktorý je teraz idolom všetkých pravoverných. Preto hneď skraja pre istotu uviedol jedinú Budajovu škvrnku, a síce to, že „kým generál Pavel sa vyspovedal – dočista dočista – na rozdiel od neho Budaj akoby úprimný nebol“.
L. Leroiz, Infobrics: Ruské rozsiahle bojové akcie na Ukrajine sa očakávajú vo februári. Aká bude úloha Bieloruska?
Hra Pokémon Go bola zo spoločnosti Google vyčlenená ako Niantic Labs (https://en.wikipedia.org/wiki/Niantic,_Inc.), na čele ktorej stál John Hanke, jeden z priekopníkov mapovacích schopností Googlu. Svetu sa prezentovala ako nejaký šikovný start-up, hoci Google zostal jej hlavným investorom. Hra preniesla experimenty Googlu do reálneho sveta, do skutočných ulíc, skutočných miest, zapojila rodiny a priateľov do vyhľadávacej hry bez toho, aby prezradila, že skutočne ide o účastníkov, ktorí sú vyhľadávaní. Hráči hry boli v skutočnosti pešiakmi vo väčšej hre vyššieho poriadku, ktorej cieľom bolo zabezpečiť „návštevnosť“ prevádzok, ktoré platili spoločnosti Niantic Labs poplatok za návštevnosť spotrebiteľov presne rovnakým spôsobom, akým online inzerenti platia za správanie pri kliknutí. Niantic využíval gamifikáciu s jej odmenami a trestami na to, aby nahnal ľudí k svojim zákazníkom z reálnych podnikov, od McDonald's a Starbucks až po Joe's Pizza, tvrdí Zuboffová.
Slovenskí politici rozkladajú štát a jeho republikánske inštitúcie mnohými spôsobmi. Obzvlášť populárnym športom v tejto oblasti je miešanie sa do výkonu práce orgánov činných v trestnom konaní.
V minulom roku Brusel predstavil zákon o digitálnych službách a digitálnych trhoch, doteraz najkomplexnejšiu legislatívu v oblasti technológií. Britský parlament v súčasnosti prejednáva návrh zákona o bezpečnosti online. Zuboffová chce, aby to boli odrazové mostíky. Dnes ju frustruje, že snahy o obmedzenie technologických spoločností sú tak roztrieštené. (https://commission.europa.eu/strategy-and-po…) (https://commission.europa.eu/strategy-and-po…)
Ako Fénix z popola vstáva majster neoliberálnej a neokonzervatívnej frázy, vycvičený na euroatlantických školeniach v generovaní takých múdrostí ako „kde je vôľa – tam je aj cesta“, ktoré mimochodom presne zodpovedajú vyššie naznačenej všeobecnej použiteľnosti všetkých kolaborantov. A tak Dzurinda zakladá novú stranu, nesúcu dokonale prvoplánový a nič nehovoriaci názov Modrá koalícia, aby pomohol neuveriteľne strápnenej neoliberálnej a neokonzervatívnej scéne udržať Slovensko na tej dobrej strane euroatlantického valu, ako aj válova.
Média aj samotný Dzurinda v tom majú jasno: rozpredaný štátny majetok a hospodárstvo prinesené na tácke západným vládcom, to všetko je už minulosť, spolupráca na bombardovaní Juhoslávie tiež, klamanie, zavádzanie, či porušenie volebného moratória pri referende o vstupe do EÚ, to všetko je s ohľadom na vyššie euroatlantické dobro premlčané. Samotný Dzurinda novinárom odkázal, že sa necíti vinný a za svoje omyly už zaplatil. Čím? Zrejme ešte usilovnejšou službou v Bruseli.
A tak tu máme opäť bežca na dlhé trate, účastníka newyorského maratónu a iných trápností, nehodných premiéra suverénneho štátu. Bol však Dzurinda premiérom suverénneho štátu? A záleží ešte vôbec na týchto slovíčkach? Veď ide o demokraciu a pokrok! A o tie mu predsa išlo už vtedy, keď vyhral ako mladý zväzák súťaž s angažovanou komunistickou básničkou.
Typickou ukážkou kolaboranta je návrat Mikuláša Dzurindu z bruselského exilu do vrúcne milovanej vlasti. Podobne ako Ivan Mikloš (alebo Pavol Demeš, či Alexander Duleba), predstavuje Dzurinda typ natoľko servilného kolaboranta s aktuálnou mocou, že jeho opätovná prítomnosť na politickej scéne, v menej vybičovanej atmosfére, by šírila okolo seba podozrivý, ťažko dýchateľný odér. Avšak vlasť a demokracia volá, preto musí ísť všelijaké prehnané citlivôstkárstvo bokom, a musia byť povolaní muži činu, ktorí sú schopní vrhnúť sa globálnym vládcom k nohám takým spôsobom, že je to v čase mieru nestráviteľné.
Spojené štáty americké ani Veľká Británia nemajú žiadne právo vstupovať do slovenskej politiky ani útočiť na opozíciu – vážený pán veľvyslanec Baker, čo tak si doštudovať základy diplomatického protokolu?
Hegerova, resp. Čaputovej vláda robí zo Slovenska americký satelit. Zjavne tu vládnu veľvyslanci cudzích krajín, ktorí chodia politikom vysvetľovať, čo si smieme na Slovensku myslieť. A my v Smere sme sa vzpriečili a sú z toho nervózni.
Áno, spáchal ten najväčší zločin. Dovolil si povedať, že chce mier. A to sa v USA ani Británii neodpúšťa. Zvláštne je, že liberálne médiá nehania cudzích diplomatov za ich ťažký diplomatický prešľap, ale národných politikov za to, že majú svoj slobodný názor. Áno, tak nejako to bolo aj v roku 1950.