Pre Putina je Ukrajina historické miesto obratu. Pre Hitlera to bol len začiatok.
Pre Putina je Ukrajina historické miesto obratu. Pre Hitlera to bol len začiatok.
Sledovať treba všetko aj to čo hovoril ešte mesiac pred inváziou. Nie len to čo sa dialo od 24 februára. Zrátať si, aká veľká táto vojna bude, je kľúčom k tomu, aby sme zistili, čo by mal Západ robiť ďalej.
Veď som súhlasil čo si napísal a ty si to znegoval. Aleksej Arestovyč, mladý polyhistor, ktorý patrí medzi Zelenského najbystrejších a najvýraznejších politických poradcov, už roky presadzuje myšlienku, že vojna s Ruskom je nevyhnutná a že môže byť dokonca v záujme Ukrajiny. Arestovyč verí, že Putin má dlhodobý plán na obnovu niečoho podobného Sovietskemu zväzu, a že „ak nevstúpime do NATO, potom je s nami koniec“. V roku 2019 istému novinárovi povedal, že „cenou za vstup do NATO bude veľká vojna s Ruskom“.
Nevieme kto strielal. A Zelenský s tým má veľa. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky, ktorý je dnes symbolom rozhodného protiruského odporu, prešiel sám premenou. Vplyvný ukrajinský herec a televízny producent v roku 2019 výrazne vyhral vďaka prísľubu, že urobí život na východe Ukrajiny, kde boli ľudia priateľsky naladení k Rusku, tolerovateľným. Jeho popularita podľa Iščenka rýchlo erodovala a krátko po inaugurácii Bidena začal Zelenskyj cenzurovať rusofilné kanály, webové stránky a weblogy.
Málo ľudí venovalo pozornosť tomu, ako rýchlo sa ukrajinská spoločnosť vyvíjala od protestov na Majdane. Sociológ Volodymyr Iščenko v nedávnom rozhovore pre New Left Review opísal mocenský blok, ktorý nedávno vznikol a spájal ukrajinských globalizujúcich sa oligarchov, západom financované progresívne nadácie a ukrajinských nacionalistov. Tí naposledy menovaní boli za roztrhanie Minských dohôd a vytrhnutie ruských koreňov z ukrajinského verejného života a vysokej kultúry, pričom na Ukrajine chceli zachovať tvrdú formu politickej korektnosti. Po roku 2014 sa podľa Iščenka „široká škála politických pozícií podporovaných veľkou menšinou, niekedy dokonca väčšinou, Ukrajincov – suverenisti, budovatelia štátu, neliberáli, ľavičiari – spojila dohromady a bola označená za ‘proruský‘ naratív“, pretože spochybňovala dominantné prozápadné, neoliberálne a nacionalistické diskurzy v ukrajinskej občianskej spoločnosti. Tí, ktorí zastávajú takéto názory, sa často cítili vytlačení z verejného života.
Presne tak...Najhoršie na tomto psycho-moralizujúcom prístupe k rusko-ukrajinským záležitostiam je však to, že produkuje zlé zahraničnopolitické myslenie. Vyplýva z neho, že keď raz vysvetlíte Putinovu osobnosť, vojna vlastne nie je o ničom – prinajmenšom o ničom politickom. A ak je vojna o ničom, potom nie je potrebné uvažovať o tom, čo k nej viedlo alebo kam by mohla smerovať.
Putin mal iste dôvody želať si, aby Ukrajina zostala v ruskej sfére vplyvu. Ale vo väčšine západných správ o tom, čo viedlo k invázii na Ukrajinu vo februári tohto roku, sú tieto dôvody prezentované ako psychopatologické, nie geostrategické. Putin vystupuje ako Hitler. Chce obnoviť Sovietsky zväz. Alebo cárske impérium. Jazdí na koni s odhalenou hruďou. „Dostáva podporu, pretože je vnímaný ako silný muž,“ napísal Francis Fukuyama na svojom blogu v marci. „Čo môže ponúknuť, ak raz preukáže neschopnosť a je zbavený svojej donucovacej sily?“ „Bol ku mne veľmi sexistický,“ spomínala v rozhovore pre Financial Times Hillary Clintonová a skepticizmus Henryho Kissingera k politike Bidenovej administratívy voči Ukrajine vysvetlila poznámkou: „Veľmi si cení svoj vzťah s Putinom.“ Aj na Capitol Hill sa Putin stal symbolom a zámienkou pre stranícke politické manévrovanie, najmä pri Muellerovom vyšetrovaní údajnej tajnej dohody medzi Ruskom a Trumpovou kampaňou v roku 2016.
Zrejme si to vôbec nesledoval pretože to spomínal veľmi často hlavne ešte pred útokom na Ukrajinu. Určite neurobíme chybu, ak sa bližšie pozrieme na Putina. Od nástupu k moci v roku 2000 bol jednou z určujúcich politických osobností našej éry. Na jednej strane sa mu podarilo ak nie poraziť mafie, ktoré prevzali „privatizáciu“ sovietskeho hospodárstva za Borisa Jeľcina, potom aspoň oslabiť ich vplyv na štát a do istej miery ich prinútiť ako tak sa zodpovedať pred zákonom, čo je výsledok, ktorý sa napríklad lídrom Ukrajiny nepodaril. Oživil ekonomiku, v ktorej priemerná dĺžka života klesla na úroveň Bangladéša, a niekoľko rokov stál na čele Ruska, ktoré bolo vo väčšine ohľadov najslobodnejšie za uplynulé storočie. Na druhej strane to bolo Rusko, v ktorom boli napádaní a vraždení nepriatelia režimu, či doma, alebo v zahraničí. Či už je Putin osobne zodpovedný za tieto vraždy, alebo nie, sú škvrnou na jeho režime.
To nie ale keby sa dodržali čo Ukrajina porušila automaticky by ju zaručili. Samozrejme existuje aj iné vysvetlenie, morálne/psychologické vysvetlenie, ktoré predložila Bidenova administratíva a jej obhajcovia. Od Mearsheimerovej správy sa nelíši až tak vo faktoch, ako skôr v prisúdení morálnej viny. V tomto výklade podnetom k vojne nebolo americké zasahovanie, ale nevyspytateľné správanie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ja viem podľa vás začala vojna 24 Februára a može ta to Putin a straníckosť.
Mearsheimerov (americký politológ) popis udalostí v prednáške vrcholí implicitnou otázkou: Čo ste si asi mysleli, že Rusko urobí?
Len fakty. Dňa 10. novembra 2021 Blinken podpísal „strategické partnerstvo“, ktoré nielen potvrdilo záväzok Bushovej administratívy prijať Ukrajinu do NATO, ale tiež znovu otvorilo sporné otázky suverenity vrátane strategicky dôležitého, kultúrne ruského Krymu.
Každý, kto sledoval prvý „impeachment“ (pokus o odvolanie) Trumpa v roku 2019, vie, že politika USA voči Ukrajine – a ľudia, ktorí ju vykonávali – sa medzi Obamovou a Trumpovou administratívou vo svojej podstate nezmenili. Prostredníctvom stabilných dodávok zbraní a vojenského know-how sa nefunkčný štát z roku 2014, bránený skupinkou chuligánov a milícií, ktoré sponzorovali oligarchovia, premenil do roku 2021 na tretiu najväčšiu armádu v Európe, plne informačne previazanú s armádou Spojených štátov. Ukrajinu so štvrť miliónom mužov v zbrani prekonalo len Turecko a Rusko. Skutočná zmena (ceasura) neprišla s Trumpovým príchodom, ale s jeho odchodom. V prvých týždňoch roku 2021 Joe Biden zaviazal svoju administratívu k podstatne agresívnejšej ukrajinskej politike.
Minské dohody, podpísané Ruskom a Ukrajinou, mali zaručiť jazykovú a politickú autonómiu v kultúrne ruskom Donbase. (Rusko považuje porušenie týchto dohôd za casus belli.)
Miešanie sa do životne dôležitých ruských záujmov na prahu Ruska sa ukázalo byť nebezpečnejšie ako reči o demokracii. Namiesto toho, aby sa Rusko prizeralo ako sa rusofónny a proruský región Krym premení z ruskej námornej pevnosti na americkú, ho Rusko napadlo. „Prevzalo“ by mohlo byť lepšie sloveso, pretože v dôsledku vojenskej operácie nedošlo k žiadnej strate na životoch. Či už bolo ruské prevzatie reakciou na americké pohyby, alebo nevyprovokovanou inváziou, jedna vec bola jasná: Z pohľadu Ruska bolo potenciálne odovzdanie ukrajinského Krymu pod kontrolu NATO vážnejšou hrozbou pre jeho prežitie v roku 2014, ako bol napríklad islamský terorizmus pre Ameriku v rokoch 2001 alebo 2003. Európski a čiernomorskí susedia Ruska mali tendenciu považovať Krym za de facto súčasť Ruska, lebo chápali, že Rusko bude konzekventným spôsobom reagovať na akýkoľvek pokus vybojovať si ho späť. Tak sa, z väčšej časti, správali aj Spojené štáty.
2014 bol prelomový rok. Ukrajinskí diplomati rokovali o „dohode o pridružení“ k Európskej únii, ktorá by vytvorila užšie obchodné vzťahy. Rusko predčilo EÚ vlastnou dohodou, ktorá zahŕňala stimuly pre Ukrajinu vo výške 15 miliárd dolárov. Prezident Viktor Janukovyč ju podpísal. Na hlavnom kyjevskom námestí Majdan a v mestách po celej krajine vypukli protesty podporované Spojenými štátmi. Podľa prejavu vysokej predstaviteľky ministerstva zahraničných vecí Victorie Nulandovej z roku 2013, USA dovtedy minuli 5 miliárd dolárov na ovplyvnenie ukrajinskej politiky. Rusko považovalo túto činnosť za financovanie podvracania a revolty. Ako každá ukrajinská vláda od konca studenej vojny, aj Janukovyčova vláda bola skorumpovaná. Na rozdiel od mnohých iných vlád v regióne, bol ale Januovyč zvolený legitímne. Keď si streľba neďaleko Majdanu v Kyjeve vyžiadala desiatky mŕtvych demonštrantov, Janukovyč utiekol z krajiny a Spojené štáty zohrali ústrednú rolu pri zostavovaní nástupujúcej vlády.
Presne a plus ešte na tomto základe aj vznikol spor s SAS.
Odborník na IT Ondrej Macko uviedol, že už od začiatku pochyboval o tom, že v našom parlamente šlo o hackerský útok. „Určite by sa k tomu niekto prihlásil a tiež viaceré systémy v parlamente fungovali, aj keď mnohé nie,“ povedal pre Pravdu. Mackovi príde zvláštne, že by si administrátor v parlamente nevšimol zle zapojený kábel. „Podobne ako to, že by to vyradilo registračné pokladnice v bufete, ako bolo avizované. Podľa mňa to svedčí o tom, že tieto zariadenia sú zastarané a je potrebné ich modernizovať,“ povedal. Zároveň to svedčí aj o tom, že pokiaľ majú poslanci možnosť prepájať káble tak, že to ohrozí fungovanie parlamentu, je potrebné zaviesť vyššiu formu zabezpečenia.
Viete aký je plán generálneho štábu Ruskej federácie? Ruská armáda bude udržiavať vojnu na Ukrajine tak dlho, kým sa Európska únia ekonomicky nepoloží. Cieľom doktríny „generála armagedón“ Sergeja Surovikina, je zlikvidovanie ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čo urobí z Ukrajiny ťažký ekonomický balvan pre Brusel, ktorý úniu stiahne ku dnu. Podľa Surovikinovej doktríny je hlavným iniciátorom vojny na Ukrajine kolektívny Západ, ale nejde naňho zaútočiť ruskými zbraňami, to by znamenalo III. Sv. vojnu. Surovikin preto navrhuje zaútočiť na kolektívny Západ zbraňami, na ktoré nebude mať odpoveď a nebude môcť Ukrajine v tomto Ruskom útoku nijako pomôcť, teda s výnimkou pomoci, ktorá povedie k deštrukcii a k rozvratu Európskej únie. Surovikinova doktrína totiž navrhuje začať trvalé, permanentné, nemilosrdné a zničujúce presné bombardovanie úplne všetkej ukrajinskej energetickej infraštruktúry.
Prečo sa u nás nepýtame že ako vníma obvinený Tibor Gašpar uznesenie GP kde potvrdila vznesenie obvinenia čurillovcom a spájanie vyšetrovateľky Santusovej s kauzou Očistec?