Ale vidím, že si vytrvalí ako škorpión, takže tu svoju otázku mi budeš pravdepodobne omieľať do nekonečna - preto ti tu dávam výňatok z mojej knihy, ktorý ti hádam dosť napovie, či v Boha verím a či nie:
Veril som, a potom na dlho nie
Moji rodičia boli hlboko veriaci a z nás detí chceli mať sebe podobných.
Preto sme sa doma pred spaním vždy museli pomodliť Otčenáš
a Zdravas Mária. Cez soboty v odpoludňajších hodinách alebo v nedeľu
ráno pred odchodom do kostola otec celej rodine vyčistil topánky,
a tak sme – slávnostne vyobliekaní, ako inak! – Šli na svätú omšu.
Každú nedeľu i každý cirkevný sviatok. Ani jeden z nás synov sa neodvážil
čo i len naznačiť nesúhlas, lebo by pocítil silu remeňa.
Otec si svojím tvrdým režimom zrejme neuvedomoval, že čím viac
je dieťa do niečoho nútené, tým viac ho to odrádza. Komunisti, tí
vedeli, akú taktiku zvoliť, aby mládež odrádzali od viery! Napríklad
v odpoludňajších hodinách,
Pokračuje to ďalej:
