Maďari nemali šťastie na politikov-štátnikov, akým bol nesporne Štefan I. Vedenia kmeňového zväzu starých Uhrov sa zmocnila turecká vládnuca vrstva, ona bola strojcom “starej slávy", ktorá, ako zaznamenal historik Daniel Rapant, bola u Maďarov ešte v 19. storočí na prvom mieste hierarchie vlastností a hodnôt: “Výbojné činy predkov, rozsiahlosť nimi podmanených území, uhorské šľachtické slobody, nevyskytujúce sa u nijakého národa, oheň osobitej chrabrosti blčiaci ešte aj teraz v jeho krvi a len na poslednom mieste aj schopnosť pre všetky remeslá a vedy..." Ani jeden z maďarských historikov nezrátal, čím za lúpežnú, dobyvateľskú “slávu" maďarský národ zaplatil.
