Je všeobecne známe, že počet vysokých škôl na Slovensku je privysoký, ale čo, keď rektori súkromných sú zvyčajne kamoši tej alebo onej vládnej garnitúry,a tak si svoje smetisko vždy nejako vybavia. A potom kto by mal to svedomie odtrhnúť im odrobinku od úst? A ešte keď sa tak dobre pchajú verchuške do zadnice, že pán Samuel...? A potom je tu druhá somarina - normatívy. Ale kto by ich rušil? Veď úradníci potrebujú nejaké ukazovatele a najlepšie sú kvantitatívne, kus ako kus. Navonok každá vláda drísta, ako treba zvyšovať kvalitu, šikanuje učiteľov reformou reformy reformy, ale podstatu upadania školstva neodstráni.