Je otázne, čo je z objektívneho hľadiska "primerané vykonávanie služby". To, že odstúpi zdôvodňuje rozhovorom so svojim svedomím a tu narážame možno aj na podstatu abdikácie: Pápež ako nielen intelektuál, ale aj perfekcionista s jasnými predstavami, ktoré sa prestali kryť s reálnym výkonom, pápež vystavený tlaku svedomia. Že pred ním sedelo na Petrovom stolci (najmä počas stredoveku) mnoho amorálnych psychopatov, ktorí sa ani tak nezhovárali so svojim svedomím, ale s vlastným bruchom, pápež nereflektuje (nehovorím, že to mal robiť, to by bolo smiešne, narážam len na objektivitu "vykonávania služby"). Vytvára kontinuitu, ktorou nadväzuje na Celestína V., ktorý však neodstúpil pre svoj vysoký vek, hoci skutočne bol "starčekom na oslíku", ale preto, že prežil väčšinu života ako mních v ústraní a o "pápežovaní" nevedel zhola nič. Benedikt je však rozhľadený intelektuál s jasnou kariérou, ktorá ho doslova predisponovala na čelo Cirkvi. A teraz z neho uniká.


