Nastastie som vtedy nezila, nie som stupencom trestu smrti, ale moj otec nemal na dr. Tisu dobre spomienky. Nikdy nezabudol, ako ako jeden z mladuckych vojakov stal nastupeny na nadvori v kasarnach v Martine, kde im tucny dr. Tiso, ukryty pod velkym dazdnikom, daval v lejaku pozehnanie, ked ich v Rychlej divizii posielal na front. Pripadalo mu absurdne, ked duchovny pozehnaval svätenou vodou tanky, ktorými mali zabijat ludi. Traumy z nasadenia vo frontovej linii sa nezbavil,