Tiso nebol Mannerheim, nebol ani taký silný, ani neohrozený, ani odbojný, ani bystrý. Dostal sa k moci silou diktátu a prevzal za Slovensko zodpovednosť, kD si mohol vybrať z dvoch možností. Buď samostatné Slovensko pod kuratelou Hitlera, alebo rozdelenie slovenska medzi Poľsko a Maďarsko. Vybral si prvú možnosť, jeho vláda urobila veľa pre hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska, ale nevedel odporovať Hitlerovi a jeho požiadavkám ohľadom Židov a účasti slovenskej armády vo vojne proti ZSSR. O tom, čo sa dialo so Židmi nevedel do doby, pokiaľ neutiekli z Osvienčimu Vrba a Wetzler. Potom transporty zastavil, ale po potlačení SNP už na Slovensku vládli Nemci a svoje dielo dokonali. Tiso nebol ani svätý, ani hrdina, ale ani taký zločinec, aby ho museli dať Česi obesiť. Vďaka nemu Slováci komfortne prežili vojnu a mnohí z nich Židov dodnes neľutujú. Proste protiklady doby.