PLÍNIUS MLADŠÍ
(asi 61 – 113 n. l.) Tento rímsky spisovateľ a politik napísal rímskemu cisárovi Trajánovi, ako zaobchadzal s kresťanmi vo svojej provincii - bol miestodrzitelom Bytinie. Opisuje, ako nutil kresťanov zriecť sa viery, pričom tých, ktorí to odmietli, popravil. Vysvetľoval: „Tých, ktorí... opakovali po mne vzývanie (pohanských) bohov, obetovali kadidlo a víno obrazom... a keď aj prekliali Krista... som uznal za vhodné prepustiť.“ (Plínius Mladší — Listy, Kniha X, XCVI)
JOSEPHUS FLAVIUS
(asi 37 – 100 n. l.) Tento židovský kňaz a historik uviedol, že židovský veľkňaz Annáš, ktorý využíval svoj politický vplyv, „zvolal sudcov Sanhedrinu (židovský najvyšší súd) a priviedol pred nich muža menom Jakub, brata Ježiša, ktorého nazývali Kristus“. (Židovské starožitnosti, XX, 200)
aj v Talmude v zbierke zidov. rabinskych spisov, 3 - 6 storocie sú zmienky o Kristovi. Treba si tu uvedomit, ze Židia boli ozajstni nepriatelia Krista. A predsa tu opakovane potvrdzujú jeho existenciu.