Plný text informácie, ktorú som poskytol TASR je na: www.milanlapin.estranky.sk , posledná položka v Menu.
Plný text informácie, ktorú som poskytol TASR je na: www.milanlapin.estranky.sk , posledná položka v Menu.
Najmenšia rozloha morského ľadu v Arktíde je teraz pre danú ročnú dobu. Celkové minimum rozlohy morského ľadu býva spravidla okolo 10. septembra.
Výhľad na celkový charakter leta 2012 (1. jún až 31. august) sme zverejnili na našej stránke: www.dmc.fmph.uniba.sk v časti Klimatické zmeny už 31.V.2012. Podobné odhady urobili aj viaceré iné strediská na svete. Teraz to vyzerá tak, že leto by mohlo byť v strednej Európe ešte teplejšie, možno s kladnou odchýlkou až vyše 1,5 °C. Vyplýva to z ukončenia studenej fázy LaNiňa ale aj s rýchleho topenia morského ľadu v Arktíde, ktorý dosiahol už najmenšiu rozlohu v celom období merania. Arktída, Kanada a stredná Ázia sú už niekoľko mesiacov o viac ako 3 °C teplejšie ako dlhodobý priemer. Počasie je ale premenlivé a dlhodobá predpoveď sa nedá urobiť spoľahlivo pre také malé územie ako Slovensko.
Národné správy SR o klimatickej zmene boli spracované pod koordináciou MŽP SR v rokoch 1995, 1997, 2001, 2005 a 2009, prerokovala ich aj Vláda SR. Je v nich navrhnutých rad adaptačných opatrení na redukciu možných škôd v dôsledku meniacich sa klimatických podmienok na Slovensku.
Je to asi tak, väčšina Slovákov pozerá najprv na cenu, potom na dobu spotreby a iba niektorí aj na krajinu pôvodu. Pravda je ale taká, že čím kvalitnejšie potraviny, tým menej zdravotných problémov a tým menej liekov. V konečnom dôsledku výjdú teda kvalitne potraviny lacnejšie a tie na prvý pohľad lacné podľa cenovky. Slovenské potraviny sú spravidla tie najkvalitnejšie, len si treba vybrať.
Pokračujem: Na druhej strane sa v máji 2012 vyskytli opakovane dosť silné prízemné mrazy aj na nížinách, čo bolo spôsobené najmä tým, že nad veľmi suchou pôdou klesá v noci teplota oveľa rýchlejšie ako nad vlhkou. Ak bude pretrvávať také sucho aj v lete, tak sa môžu podobné prízemné mrazy miestami vyskytnúť už koncom augusta v prípade preniknutia chladnejšieho vzduchu od severu.
Redakcia Pravdy dosť poprehadzovala vety uverejnené na stránke http://www.nun.sk/leto2012/ takže z toho vznikla trochu nesúrodá zmes tvrdení. Lepšie je prečítať si celú správu na uvedenej stránke. Na stránke http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/T Hurbanovo.htm môžu záujemci okrem dlhodobých predpovedí nájsť aj zhodnotenie doterajšieho vývoja počasia na Slovensku a na stránke http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.htm l aj iné informácie o klimatických zmenách.
Pri príležitosti terajšieho extrémne teplého počasia nezaškodí spomenúť si na 28. apríl až 2. máj 2012, keď sa na juhu Slovenska, v Maďarsku a Poľsku vyskytlo za sebou 4 až 5 tropických dní (s najvyššou dennou teplotou 30 °C a viac), čo bol určite v danej ročnej dobe ešte väčší extrém ako terajšie horúčavy.
Nejako to nejde dohromady:
Text, ktorý vydal SHMÚ: "Hydrometeorológovia očakávajú ojedinelé búrky, s ktorými môžu byť spojené krátkodobé ale intenzívne lejaky s úhrnmi zrážok 20 až 40 mm. Objaviť sa môže aj nárazový vietor s rýchlosťou 17 až 25 m/s. Intenzita spomínaných sprievodných javov je podľa SHMÚ v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu."
Titulok, ktorý dala redakcia Pravdy: "Na Slovensku hrozia veľké búrky"
Priemerná denná teplota +24 °C je o 4 °C vyššia ako je dlhodobý mesačný priemer teploty vzduchu pre júl v Hurbanove. V Hurbanove sú v júli typické denné priemery teploty vzduchu od 19 °C do 21 °C (ide o 24-hodinové priemery z obdobia 1951-1990).
Podzemná voda sa v Afrike veľkou väčšinou na zavlažovanie nehodí. Je dosť silne mineralizovaná a v suchej klíme by v krátkom čase (za niekoľko rokov) zasolila pôdu tak, že by sa už na nej nedalo pestovať nič (voda sa vyparí a soli zostanú v pôde).
Nie je dôležitá absolútna veľkosť dlhu krajiny v prepočte na obyvateľa ale v % v porovnaní s HDP prepočítaného na obyvateľa. Tiež je dôležitá každoročná schopnosť krajiny splácať dlh s primeraným úrokom.
Tehlové a inak murované domy by tornáda zničili rovnako, lem zranených a mŕtvych by bolo viac, samozrejme, aj škody by boli oveľa väčšie. Efektívnejšou ochranou je budovanie bezpečných protitornádových úkrytov v podzemí pri každom dôležitejšom dome. Ľudia ale musia sledovať výstrahy meteorológov vysielané rozhlasom, TV a miestnymi komunikačnými prostriedkami.
Problémom je asi to, že STV, podobne ako komerčné televízie, tiež vsádza na jednoduchých divákov, ktorým stačia senzácie, násilie a pohľad na nešťastie iných ľudí. "Píplmetre" totiž nerozlišujú kvalitu divákov. Preto vzdelanejšia a kultivovanejšia časť obyvateľov Slovenska už nedokáže sledovať takto primitívne koncipované spravodajstvo. Je tu ešte internet a iné zdroje, kde sa môžeme dostať k potrebným kvalitnejším informáciám. Bolo by žiadúce, aby STV nebola hodnotená podľa "píplmetrov" ale podľa objektívnych kritérií na základe posudkov nejakej väčšej skupiny nezávislých odborníkov.
Niečo by som ešte dodal:
Na kontinentoch severnej pologule bola uplynulá zima o 0,9 °C teplejšia ako normál 1961-1990, vo februári o 0,65 °C teplejšia ako normál. Podľa NCDC bola uplynulá zima v Škandinávii, na severe európskeho Ruska a severozápadnej Európe o 1 až 3 °C teplejšia ako dlhodobý priemer 1971-2000, v strednej a juhozápadnej Európe bola o 1 °C chladnejšia až o 1 °C teplejšia ako DP 1971-2000 a v juhovýchodnej Európe o 1 až 2 °C chladnejšia ako uvedený DP. Je zaujímavé, že v Arktíde, na severe Ázie a na veľkej časti severnej Ameriky bola uplynulá zima o 2 až 10 °C teplejšia ako uvedený DP.
Zimu môžeme hodnotiť podľa viacerých kritérií, jednou z možností je počet dní s teplotou nižšou alebo vyššou ako je interval normálu pre denné priemery v Hurbanove (±2,7 °C od DP 1961-1990). Teplotne nadnormálnych dní bolo 40 a teplotne podnormálnych iba 17. Počas zimy sa vyskytlo iba 9 dní s odchýlkou väčšou ako 8 °C pod DP 1961-1990, čo bolo pred rokom 1970 dosť časté.
Pokračujem:
Na juhu Slovenska a na nížinách bola zima 2011/2012 miestami takmer bez snehu, snehová pokrývka sa tam vyskytla väčšinou len od niekoľkých dní do 3 týždňov. Na horách a severozápade Slovenska bolo snehu viac ako DP. Viac je na: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/T Hurbanovo.htm
Vzhľadom na to, že meteorologická zima už skončila patrí sa aj zhodnotiť jej celkový charakter:
Klimatologická analýza potvrdila, že minulá zima bola v priemere teplotne v medziach normálu, pričom asi 80% času boli jednotlivé dni zimy teplotne blízke dlhodobému priemeru (DP) až výrazne nad DP a asi 20% dní bolo studených až mimoriadne studených v porovnaní s DP. V Hurbanove bola zima 2011/2012 v priemere o 0,7 °C teplejšia ako dlhodobý priemer (DP) z obdobia 1951-1980 a aj 1961-1990, čo je na hornej hranici intervalu normálu. V Košiciach bola o 0,4 °C nad DP, v Poprade o 0,8 °C pod DP, v Oravskej Lesnej o 0,3 °C pod DP a na Chopku o 0,8 °C pod DP. Je to asi o 1 °C chladnejšie ako predpokladali modely začiatkom januára. Na severe Slovenska a na horách bola teda uplynulá zima relatívne chladnejšia ako na juhu Slovenska, takmer všade ale tiež v intervale normálu (1,0 °C nad až –1,2 °C pod DP).
Zmrznutá voda, teda ľad, má väčší objem ako kvapalná voda - to vedia aj žiaci základnej školy. Nechce sa mi veriť, že v príprave projektu si nevyžiadali k tomuto problému posudok od odborníkov. V Bratislave má napríklad riziko 12-hodinového poklesu teploty vzduchu pod -10 °C (ako v tejto zime) pravdepodobnosť opakovania asi raz za 2 až 5 rokov. Ten tunel by mal vydržať zrejme aj väčšiu záťaž silnými mrazmi, v centre Bratislavy už bolo v minulosti aj chladnejšie ako -25 °C.
Dodal by som ešte toto:
Charakter zimy do určitej miery určuej aj počet dní so silným mrazom, čiže takým, keď je v noci chladnejšie ako -10 °C. V dlhodobom priemere bolo v období 1931-1960 takých dní v Hurbanove za rok 14,4, v Rimavskej Sobote 24,8 a v Liptovskom Hrádku 38,5. Najviac takých dní bolo počas jednej zimy v Rimavskej Sobote 71 a v Liptovskom Hrádku až 81. Je zrejmé, že odvtedy sa klíma aj na Slovensku oteplila a po roku 1970 sa takejto štatistike priblížila iba zima 1984/85. Akosi sme si od tuhých zím odvykli, preto teraz horšie znášame týždenné ochladenie pod -10 °C na nížinách a v niektorých kotlinách na severe Slovenska aj pod -25 °C. Inak doterajším rekordom v silných mrazoch je 11.2.1929, keď namerali vo Vígľaši -41 °C a aj v Hurbanove bolo vtedy -35 °C. Za týmito rekordami budú v najbližších desaťročiach silné mrazy zrejme ďaleko zaostávať.
Myself, svojim príspevkom som nechcel naznačiť, že článok redaktora Jancuru je "o ničom", je naopak celkom výstižný. Iba som ho doplnil o niektoré detaily. Každý vedec je vo svojej podstate skeptikom, lebo nepretržite overuje svoje poznatky a zistenia. Tak sa to snažím robiť aj ja.
Pokiaľ ide o meteorologické stanice, tak máme dostatok takých, ktoré sa celé desaťročia nehýbali a ani sa nemenili v ich okolí podmienky. To nám umožňuje testovať všetkých 100 klimatologických a 700 zrážkomerných staníc na Slovensku a svoje závery robíme len na základe takých staníc a časových radov, o ktorých sme presvedčení, že sú korektné. Aj na východnom Slovensku máme niekoľko kvalitných staníc (Poprad, Stropkov, Kamenica n/C, Košice letisko...). Všetky majú podobne rastúci trend teploty ako iné spoľahlivé stanice v strednej Európe. Je pravda, že Lomnický štít má menší trend otepľovania, to je dané nadmorskou výškou. Vo výške 10-20 km sa napríklad trend otepľovania neprejavuje, čo vieme vysvetliť.
Pokračujem:
Najchladnejšie zimy boli doteraz od roku 1900 tieto: 1939/40 s odchýlkou 5,4 °C pod normálom, 1928/29 s odchýlkou 4,9 °C pod normálom a 1962/63 s odchýlkou 4,8 °C pod normálom. Normálom je dlhodobý priemer z obdobia 1951-1980, ktorý sa dobre zhoduje aj s dlhodobým priemerom z obdobia 1901-2000. V 18. a 19. storočí ale boli aj chladnejšie zimy, teplejšiu ako 2006/07 by sme však v minulých meteorologických meraniach hľadali márne.
Určite viacerým napadne, že čo je príčinou výrazného oteplenia klímy u nás až o 1,7 °C za posledných 130 rokov a tiež to, že prečo už nemáme od roku 1987 u nás poriadne studenú zimu. Najpravdepodobnejšou príčinou je významné oteplenie Arktídy (o 2 až 3 °C za posledných 40 rokov) a aj celkový rast globálnej teploty.
Aj zhodnotenie týchto príčin nájdete na našej stránke: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.htm l
Je to známe, že pokiaľ ide o počasie, ľudia majú krátku pamäť, navyše pamätajú si len také prípady, ktoré sa ich bezprostredne dotýkali pri nejakých významnejších udalostiach. Na detailnejší pohľad na minulé počasie máme v SHMÚ a iných meteorologických centrách podrobné údaje z pozorovaní v profesionálne organizovanej sieti meteorologických, klimatologických a zrážkomerných staníc (najstaršia je v strednom Anglicku - nepretržite už od roku 1659). Podrobnejšie zhodnotenie klimatických pomerov bolo publikované vo viacerých zdrojoch, časť z toho nájdete aj na našej stránke: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.htm l detaily zo Slovenska aj na: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/T Hurbanovo.htm
Zimy sa hodnotia podľa viacerých kritérií: priemer teploty, počet ľadových dní, suma záporných teplôt, suma celkovej snehovej pokrývky atď. Za najteplejšiu zimu od začiatku pozorovaní u nás stále považujeme XII.2006-II.2007, ktorá bola o 4,1 °C teplejšia ako normál.
Odporúčame