Žitný o tragédii Milana Lučanského: Zabili ste mi kamaráta
V roku 1986 som bol vo väzbe v bratislavskom justičnom paláci. Tam som zažil, čo znamená byť vo väzba, ako obvinený. O 6-ej bol budíček, vtedy sme museli opustiť posteľ, museli sme celu upratovať. Hlavným pravidlom bolo, že keď nemám povolenie od lekára, tak CEZ DEŇ nemôžem sedieť na posteli, a HLAVNE NIE LEŽAŤ. Potom ma odsúdili, a ako odsúdený v Ružomberku som mal VIAC PRÁVA a väčší komfort, ako obvinený. Potom ma amnestovali, prežil som "nežnú revolúciu", a naivne som si myslel, že vo väzbe sú už určite iné pravidlá. Veď sme už právny štát! Veď vo väzbe sú ľudia, ktorý na základe prezumpcie neviny SÚ EŠTE ČISTÍ. Ako je to možné, že v demokracii človek vo väzbe nemôže v cele cez deň spať? Tu 30 rokov taká "väzeňsko-právnu anomáliu" nikto nezbadal? Veď vo väze sú ešte nevinní ľudia, a ich obmedzenie musí byť minimálne! Ako je to možné, že väzeň si nemôže objednať obed, keď službu zaplatí? Podľa mňa ani Lučansky to nevedel, a prečo neakceptoval bachara, ktorý chcel zakázať aby ležal.