O spôsobe Ježišovej smrti a kultúre ľudí žijúcich na Blízkom východe v prvom storočí biblický komentátor Ben Witherington III. hovorí:
O spôsobe Ježišovej smrti a kultúre ľudí žijúcich na Blízkom východe v prvom storočí biblický komentátor Ben Witherington III. hovorí:
Znázornime si to: Obdivovať krásu a poriadok v prírode, a pritom popierať existenciu Veľkého Projektanta je rovnako nelogické ako obdivovať nádhernú maľbu a zároveň popierať existenciu umelca, ktorý čisté plátno premenil na majstrovské dielo. Preto nie div, že ľudia, ktorí odmietajú veriť v Boha, sú „bez ospravedlnenia“!
No mnoho vedcov nevidí ‚očami svojho srdca‘ dôkazy o Stvoriteľovi, i keď možno žasnú nad stvoriteľskými dielami, ktoré vidia doslovnými očami (Efezanom 1:18)...
Zo srdca by sme mali súhlasiť s nebeskými tvormi, ktorí volajú: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci“ (Zjavenie 4:11)...
Či sa už zahľadíš hore na oblohu, alebo na stvoriteľské diela tu na zemi, všade nájdeš dôkazy o existencii Stvoriteľa (Jeremiáš 10:12)...
Od našich čitateľov:
Matematika:
Potešil ma článok „Matematika je pre každého“. (22. mája 2003) Čísla ma vždy zaujímali. Ako ste napísali, Jehova je Veľký Matematik, a v novom svete sa každý z nás nepochybne naučí ešte viac o logike čísel. Veľmi pekne Vám ďakujem za tieto praktické informácie.
G. C., Veľká Británia
Nepadnite za obeť propagande!
„Pochabý uverí všetkému.“ — Príslovia 14:15, TODAY’S ENGLISH VERSION.
MEDZI vzdelávaním a propagandou je rozdiel — veľký rozdiel. Vzdelávanie vám ukazuje, ako myslieť. Propaganda hovorí, čo si máte myslieť.
Žiaľ, aj také zvyky, ako je používanie náboženských obrazov a sôch a odriekavanie naučených modlitieb, odrádzajú od rozumového uvažovania. To spolu s pôsobivou architektúrou, zložitými vitrážami a dojemnou hudbou je viac-menej celým náboženským zážitkom miliónov ľudí. Hoci niektoré cirkvi tvrdia, že ich viera je založená na Biblii, svojím posolstvom ‚uver v Ježiša a budeš zachránený‘ zľahčujú dôkladné štúdium Biblie. Iní začali kázať sociálne alebo politické evanjelium. K čomu to všetko vedie?
Mala by byť viera založená na rozumovom uvažovaní?
„Je príliš mnoho ‚veriacich‘ ľudí, ktorí sa stávajú veriacimi len preto, aby nemuseli uvažovať,“ píše dekan jedného teologického seminára v Spojených štátoch. „Chcú všetko prijať len ‚na základe viery‘,“ dodáva.
NÁSLEDKOM toho väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k viere, len málo uvažuje o tom, prečo niečomu verí alebo či existuje pre ich vieru rozumný základ. Nie div, že náboženstvo sa stalo témou, o ktorej sa mnohí neradi rozprávajú.
„Silou rozumu“ od Boha raní kresťania jasne chápali, že každá filozofia a každé učenie, ktoré nie sú v súlade so zjaveným Božím Slovom, sú neužitočné. V niektorých prípadoch dokonca múdri muži ich doby ‚potláčali pravdu‘ a ignorovali dôkazy, ktoré boli okolo nich o tom, že Boh existuje. „Hoci tvrdili, že sú múdri, stali sa pochabými,“ napísal apoštol Pavol. „Stali sa jalovými vo svojich úvahách a ich nerozumné srdce sa zatemnilo“, lebo odmietli pravdu o Bohu a jeho predsavzatí. — Rimanom 1:18–22; Jeremiáš 8:8, 9.
„Sila rozumu“
Hoci mnohí Ježišovi učeníci boli jednoduchí muži a ženy, možno s obmedzeným vzdelaním, mohli využívať inú prednosť od Boha. Nehľadiac na pôvod, všetci mali silu rozumu a schopnosť premýšľať. Apoštol Pavol povzbudzoval spolukresťanov, aby naplno využívali „silu rozumu“, aby „sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. — Rimanom 12:1, 2.
Ako môžeš niekoho presvedčiť, že to, čo hlásaš z Božieho Slova, je pravda? Pavol sa usiloval u tých, s ktorými hovoril, spôsobiť zmenu myslenia pomocou logického dokazovania, spoľahlivých argumentov a naliehavých prosieb.* Preto namiesto toho, že by si iba tvrdil, že niečo je pravda, musíš poskytnúť uspokojivý dôkaz, ktorý tvoje tvrdenie podporí. Ako to môžeš robiť? Uisti sa, že tvoje vyjadrenia sú pevne založené na Božom Slove, a nie na osobnom názore...
Z toho dôvodu astronóm Allan Sandage po svojom celoživotnom úspešnom výskume a práci v oblasti vedy povedal: „Moje vedecké štúdium ma priviedlo k záveru, že svet je oveľa zložitejší, než je možné vysvetliť pomocou vedy. Tajomstvo jestvovania možno vysvetliť len existenciou niečoho nadprirodzeného.“
Zoči-voči dôkazom
Uvedené otázky sú len špičkou ľadovca nezodpovedaných otázok, ktoré sú hádankou pre tých, ktorí odmietajú dôkazy existencie Stvoriteľa. Niektorí vedci si uvedomujú, že odmietanie Boha nie je cesta, ktorou sa ľudia vydali na základe rukolapných dôkazov a po starostlivom logickom zvážení, ale je to cesta, ktorou sa vydali na základe svojich predpokladov a dohadov preto, lebo sa ňou chceli vydať.
OBSAH MATÚŠA
Predstavenie Ježiša a správa o „nebeskom kráľovstve“ (1:1–4:25). Matúš logicky začína Ježišovým rodokmeňom, a tak dokazuje Ježišovo zákonné právo ako Abrahámovho a Dávidovho dediča. To ihneď upúta pozornosť židovského čitateľa. Potom čítame správu o Ježišovom zázračnom počatí, o jeho narodení v Betleheme, o návšteve astrológov, o Herodesovom zúrivom povraždení všetkých chlapcov mladších ako dvojročných v Betleheme, o Jozefovom a Máriinom úteku s dieťaťom do Egypta a ich neskoršom návrate do Nazaretu. Matúš dôsledne obracia pozornosť na splnenie proroctiev, aby potvrdil Ježiša ako predpovedaného Mesiáša. — Mat. 1:23 — Iz. 7:14; Mat. 2:1–6 — Mich. 5:2; Mat. 2:13–18 — Hoz. 11:1 a Jer. 31:15; Mat. 2:23 — Iz. 11:1...
Inteligentný plán a logika
Nakoniec je potrebné zamyslieť sa nad otázkou zdravej logiky. Keď sa vedecký spisovateľ John Horgan vo všeobecnosti vyjadroval k platnosti rôznych vedeckých teórií, povedal: „Keď dôkazy nie sú jednoznačné, nemali by sme sa hanbiť nechať sa viesť zdravým sedliackym rozumom.“
Z Biblie sa dozvedáme, že kedysi okrem Boha neexistoval nikto iný. Jehova sa z lásky rozhodol darovať život tým, že sa stane otcom — hoci nie tak, ako sa ním stáva človek. Svojou neobmedzenou tvorivou silou vytvoril živú, inteligentnú duchovnú bytosť — „začiatok Božieho stvorenia“ —, ktorú dnes poznáme pod menom Ježiš Kristus. (Zjavenie 3:14; Príslovia 8:22) Keďže Ježiša vytvoril Boh, keď okrem Boha nikto iný neexistoval, Ježiša možno právom nazvať ‚jednosplodeným synom‘ a ‚prvorodeným celého stvorenia‘. — Ján 1:14; Kolosanom 1:15.
Majú odborníci vždy pravdu?
Odborníci v ktorejkoľvek oblasti, nech sú akokoľvek informovaní, môžu mať protirečivé predstavy a ich názory sa môžu meniť. Vezmime si napríklad pokračujúce debaty v lekárstve o niečom takom základnom, ako je príčina chorôb. „Jadrom vášnivých diskusií medzi vedcami je relatívna dôležitosť zdedených charakteristík a environmentálnych a sociologických faktorov,“ píše istý profesor medicíny na Harvardovej univerzite. Vedci zo skupiny nazvanej tábor deterministov sú silne presvedčení, že naša náchylnosť na rôzne choroby je v rozhodujúcej miere ovplyvňovaná našimi génmi. Iní však tvrdia, že hlavným činiteľom v patológii ľudí je životné prostredie a spôsob života. Na podporu svojich argumentov obe strany pohotovo citujú štúdie a štatistiky. Debaty napriek tomu pokračujú.
Čo by sme mohli povedať niekomu, kto hovorí, že neverí v Boha, ktorého nemôže vidieť? Svoju odpoveď by sme mohli založiť na zákone príčiny a následku. Keď pozorujeme nejaký následok, uznávame, že musí mať aj príčinu.
IDEÁLNE MIESTO NA ŠTÚDIUM VESMÍRU:
Keby sa Slnko nachádzalo v inej časti našej galaxie, nevideli by sme hviezdy tak dobre. „Naša slnečná sústava,“ píše sa v knihe The Privileged Planet, „sa nachádza... ďaleko od prašných, svetelne znečistených oblastí, vďaka čomu má vynikajúce podmienky na pozorovanie tak blízkych hviezd, ako aj vzdialeného kozmu.“
Okrem toho, veľkosť Mesiaca a jeho vzdialenosť od Zeme je práve taká, že počas zatmenia Slnka ho Mesiac presne prekrýva. Tieto unikátne, bázeň vzbudzujúce javy umožňujú astronómom skúmať Slnko. Takýto výskum im umožnil odhaliť mnohé tajomstvá týkajúce sa toho, ako je možné, že hviezdy svietia.
Odporúčame