▪ Prírodné cykly, vďaka ktorým sa na tejto planéte čistia a obnovujú zásoby vody a vzduchu
▪ Prírodné cykly, vďaka ktorým sa na tejto planéte čistia a obnovujú zásoby vody a vzduchu
▪ Magnetické pole a atmosféra, ktoré slúžia ako dvojitý štít
▪ Poloha Zeme v galaxii Mliečna cesta a v slnečnej sústave, ako aj obežná dráha Zeme, sklon jej osi, rýchlosť jej rotácie a jej nezvyčajný mesiac
Živá planéta
Život na Zemi by nemohol existovať, nebyť celého radu veľmi šťastných „zhôd okolností“. O niektorých z nich sme do 20. storočia nevedeli alebo sme im dostatočne nerozumeli. K týmto „zhodám okolností“ patrí napríklad:
Také pekné poetické vyjadrenie o vedeckej pravde možno nájsť len v inšpirovanom Božom Slove...:-)
A tak získal pozíciu, ktorú by vlastnil Adam, keby dokonale poslúchal svojho Stvoriteľa a nebeského Otca..."večného otca ľudskej rodiny"!
Tento princíp sa môže vzťahovať na všetky DNKy rastlín a živé tvory...!
...Podľa mňa je Biblia vzácnejšia ako zlato. Preto je knihou, ktorú čítam najradšej.“ Jej slohová práca vyhrala prvú cenu aj medzi prácami žiakov druhého stupňa, hoci je Wejčen iba štvrtáčka. Keď hovorí o tejto skúsenosti, cituje Hebrejom 4:12 a dodáva: „Všetku česť vzdávam Jehovovi Bohu.“
Žiaci jednej základnej školy mali napísať na slohovú súťaž, ktorá sa organizuje každý rok, úvahu na tému „Moja obľúbená kniha“. Desaťročná Wejčen napísala, že jej obľúbenou knihou je Biblia. Spomenula nielen presnosť biblických proroctiev a dobré rady, ktoré Božie Slovo poskytuje, ale aj to, že Biblia jej dala odpovede na otázky, na ktoré jej nedokázali dať uspokojivú odpoveď učitelia ani spolužiaci. „Učiteľ nám povedal, že predkovia človeka sa vyvinuli z opíc,“ napísala Wejčen. „Pomyslela som si: ‚Ak človek pochádza z opíc, nemali by sme im prejavovať úctu a byť im zo s. 45srdca vďační? Prečo ich potom zatvárame do klietok v zoologických záhradách? Nie je to zločin?‘ Ale Biblia jasne hovorí, že nepochádzame z opíc. Naši predkovia boli vytvorení na Boží obraz z prachu zeme.“ Na záver slohovej úlohy napísala: „Ľudia kedysi hovorievali: ‚Čítať knihu je ako otvoriť klenotnicu.‘
Toto biblické vzdelávanie má hlboký vplyv na osobnosť človeka. Jeho prostredníctvom sa môže srdce a myseľ ľudí ‚úplne obnoviť‘. (Efezanom 4:22–24) Motivuje ich, aby zaobchádzali s blížnymi dôstojne a s úctou. Sú odhodlaní ‚robiť dobro všetkým‘. (Galaťanom 6:10) Nikto nemôže byť pravým kresťanom a zároveň sa podieľať na neľudskom vykorisťovaní a útlaku kohokoľvek z blížnych. Jehovovi svedkovia sú šťastní, že sú kresťanským spoločenstvom podobným kresťanskému zboru v prvom storočí, v ktorom ‚nebolo Žida ani Gréka, otroka ani slobodného. Všetci boli jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom.‘ — Galaťanom 3:28.
Teda jedným zo spôsobov, ako zrušiť otroctvo, je dosiahnuť zmenu myslenia — zmenu srdca — v celosvetovom rozsahu. A to si vyžaduje zmenu vzdelávania — učiť ľudí navzájom sa milovať a rešpektovať dôstojnosť iných. Znamená to pomáhať ľuďom vykoreniť zo srdca chamtivosť a dodržiavať vysoké mravné normy. Kto môže poskytovať také vzdelávanie? OHCHR hovorí, že „každý má prispieť k vytvoreniu svetového poriadku, ktorý už nebude tolerovať neľudské vykorisťovanie“.
Zamyslite sa nad vzdelávacím programom, ktorý na celom svete vykonáva kresťanské spoločenstvo Jehovových svedkov. Tento program úspešne vyškolil úprimných ľudí, aby netolerovali ani neprehliadali neľudské vykorisťovanie. Jeho prostredníctvom sa milióny ľudí vo vyše 230 krajinách naučili dôstojne zaobchádzať so všetkými svojimi blížnymi. Prečo je tento program úspešný?
Zmena myslenia
Znamená to, že sa nedá nič urobiť alebo že sa nič neurobí, aby sa natrvalo skoncovalo s otroctvom — či už v jeho tradičných podobách, alebo v jeho novodobých formách? Vôbec nie!
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) uvádza, že otroctvo je „stav mysle“, a dodáva: „Otroctvo, aj po zrušení, zanecháva stopy. Môže pretrvať ako stav mysle — u jeho obetí a ich potomkov i u dedičov tých, ktorí ho praktizovali — dlho po tom, čo formálne zmizlo.“
Odpoveď je zložitá. Chamtivosť motivuje ľudí využívať deti ako lacnú pracovnú silu a je podnetom otroctva pre dlhy. Chudoba a nedostatok vzdelania spôsobujú, že dievčatá sú predávané na prostitúciu a do otrockého manželstva. Za rituálnym otroctvom sa skrývajú náboženské normy a predstavy rôznych kultúr. A v prípade mužov, ktorí prichádzajú do Bangkoku či do Manily, aby vyhľadávali mladých chlapcov alebo dievčatá nenakazených aidsom, je motívom otvorená sexuálna zvrátenosť a nemorálnosť. To všetko je súčasťou sveta, v ktorom ľudia ‚milujú sami seba, milujú peniaze, sú bez prirodzenej náklonnosti, bez sebaovládania, divokí,‘ povedané slovami apoštola Pavla, študenta práva z prvého storočia. (2. Timotejovi 3:1–5) Je to súčasťou sveta, v ktorom „čo je pokrivené, to sa nedá narovnať, a čo chýba, to sa vôbec nedá spočítať“, ak použijeme slová starovekého štátnika menom Šalamún. — Kazateľ 1:15.
Novodobé otroctvo — jeho koniec je blízko!
„Sloboda človeka je neoddeliteľnou súčasťou univerzálnej slobody. Nemôžete siahnuť na tú prvú bez toho, že by ste v tom istom čase neohrozili tú druhú.“ — Victor Schoelcher, francúzsky žurnalista a politik, 1848.
„ČO JE tou tienistou stránkou povahy človeka, ktorá ho stále vedie k pohŕdaniu blížnym, k jeho podrobovaniu a ponižovaniu?“ pýtajú sa vydavatelia časopisu The UNESCO Courier. „A ako to, že taký zločin proti ľudskosti zostáva bez trestu už od počiatku boja za ľudské práva?“
Poučenie pre nás
Okrem toho, že táto správa o prvej manželskej dvojici zjavuje príčinu degenerovaného stavu dnešnej ľudskej spoločnosti, učí nás aj jednu podstatnú vec. Nárokovať si nezávislosť od Jehovu Boha je číra pochabosť. Naozaj múdri ľudia prejavujú vieru v Jehovu a v jeho Slovo a nedomnievajú sa, že si vystačia so svojím poznaním. Jehova určuje, čo je dobré a čo zlé, a konať to, čo je správne, v podstate znamená poslúchať ho. Konať nesprávne znamená porušovať jeho zákony a prehliadať jeho zásady.
Boh ponúkol a stále ponúka všetko, po čom len ľudstvo môže túžiť — večný život, slobodu, uspokojenie, šťastie, zdravie, pokoj, blahobyt a nové objavy. Ale aby sme sa mohli z toho všetkého tešiť, musíme uznať, že sme od nášho nebeského Otca, Jehovu, úplne závislí. — Kazateľ 3:10–13; Izaiáš 55:6–13.
‚Na Boží obraz‘
Adam bol dokonalý Boží syn, vytvorený na Boží ‚obraz a na Božiu podobu‘. Ale keďže „Boh je Duch“, táto podoba nemohla byť telesná. (1. Mojžišova 1:26; Ján 4:24) Podobnosť sa týka vlastností, ktoré vysoko nadraďujú človeka nad zvieratá. Áno, človeku bola od začiatku vštepená láska, múdrosť, moc a spravodlivosť. Bol obdarený slobodnou vôľou a schopnosťou prejavovať duchovnosť. Vrodený morálny cit, čiže svedomie, mu umožňoval rozlišovať správne od nesprávneho. Človek mal rozumovú schopnosť, ktorá mu umožňovala rozjímať o tom, prečo existujú ľudia, zhromažďovať poznanie o svojom Stvoriteľovi a rozvíjať si k nemu dôverný vzťah. Adam mal teda všetko, čo potreboval, na splnenie úlohy správcu pozemského diela Božích rúk.
Človek potreboval „pomocníčku“. Teraz už mal tú správnu pomocníčku. Eva bola dokonale vhodná ako Adamov doplnok — v starostlivosti o ich záhradný domov i o zvieratá, v privádzaní detí na svet a v tom, že mu ako skutočná družka mohla poskytovať intelektuálne podnety a podporu. — 1. Mojžišova 1:26–30.
Jehova zabezpečil tejto dvojici splnenie všetkých rozumných túžob, ktoré by mohli mať. Boh tým, že priviedol Evu k manželovi, čím potvrdil ich zväzok, založil inštitúciu manželstva a rodiny, a takto mala byť spoločnosť organizovaná. Správa v 1. Mojžišovej uvádza: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ Keď Jehova prvých manželov požehnal a povedal im, aby boli plodní, bolo zrejmé, že jeho zámerom je umožniť každému dieťaťu narodiť sa do rodiny, v ktorej sa oň bude starať otec i matka. — 1. Mojžišova 1:28; 2:24.
Príbeh Adama a Evy je dobre známy. Ale aký praktický úžitok z neho môžeme mať? Čo sa môžeme naučiť zo skúseností prvej ľudskej dvojice?
„Stvoril ich mužského a ženského rodu“
Keď Adam pomenúval zvieratá, videl, že sú v pároch a on je sám. Preto sa zaradoval, keď uvidel krásnu bytosť, ktorú Jehova vytvoril z jeho rebra. Adam si uvedomil, že táto bytosť je jedinečným spôsobom jeho časťou, a zvolal: „To je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Tá sa bude nazývať Žena, lebo bola vzatá z muža.“ — 1. Mojžišova 2:18–23.
Jehovovým predsavzatím bolo, aby ľudská spoločnosť žila večne v zdraví, šťastí a hojnosti v pozemskom raji. Otcom celého ľudstva bol Adam. Jeho manželka Eva sa stala „matkou všetkých živých“. (1. Mojžišova 3:20) Hoci je dnes zem naplnená miliardami ich potomkov, ľudia majú k dokonalosti ďaleko.
Odporúčame