V Žalme 104:5 je skutočnosť, že zem má trvať navždy, zdôraznená v pôvodnom hebrejskom texte dvomi slovami, ʽólam, ktoré znamená „neurčitý čas“, a ʽadh, ktoré znamená „navždy“.
V Žalme 104:5 je skutočnosť, že zem má trvať navždy, zdôraznená v pôvodnom hebrejskom texte dvomi slovami, ʽólam, ktoré znamená „neurčitý čas“, a ʽadh, ktoré znamená „navždy“.
V Žalme 104:5 je skutočnosť, že zem má trvať navždy, zdôraznená v pôvodnom hebrejskom texte dvomi slovami, ʽólam, ktoré znamená „neurčitý čas“, a ʽadh, ktoré znamená „navždy“.
Keď budeme študovať Božie Slovo, Bibliu, nájdeme uspokojujúce vysvetlenia týkajúce sa života a smrti i Božieho večného predsavzatia so zemou a ľudskou rodinou. (Efezanom 3:11)
Šalamún poskytol určitú indíciu, keď po slovách „[Boh] všetko urobil pekné vo svoj čas“ povedal: „Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ V Evanjelickom preklade tento verš znie: „Aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.“ (Kazateľ 3:11)
Aj keď rok 1975 nie je "kľúčový rok", predsa len označuje koniec 6 000 rokov od stvorenia Adama...
Ľudia premýšľajú o živote a o smrti, pretože Boh ‚im dal do sŕdc večnosť‘
O tomto verši sa toho veľa napísalo. Ale jednoduchý fakt je, že hlboko v srdci sa každý z nás niekedy v živote zamýšľa nad tým, aký je zmysel života a aký je náš konečný údel. V priebehu celých dejín sa ľudia nedokázali zmieriť s myšlienkou, že zmyslom života by mala byť len úmorná práca a že smrť by mala znamenať koniec všetkého. Nás ľudí od iných živých tvorov odlišuje to, že neuvažujeme iba o prítomnosti, ale aj o konci života a o tom, či je niečo po smrti. Túžime dokonca žiť navždy, večne. Prečo? Ako vysvetľuje Kazateľ 3:11, Boh ‚dal večnosť do sŕdc ľudí‘.
Porozumieť Božiemu časovému rozvrhu
Šalamún poskytol určitú indíciu, keď po slovách „[Boh] všetko urobil pekné vo svoj čas“ povedal: „Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca, aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré pravý Boh vykonal od začiatku do konca.“ V Evanjelickom preklade tento verš znie: „Aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.“ (Kazateľ 3:11)
*The Expositor’s Bible Commentary (Vykladateľov komentár k Biblii) uvádza: „Na Blízkom východe pri obchodovaní na trhovisku sa nebrala do úvahy drobná kvapka vody v odmernom vedre ani trocha prachu na miskách váh pri vážení mäsa či ovocia.“
Pre Jehovu sú celé národy len ako kvapka vody padajúca z vedra. Sú len ako nepodstatný jemný prach, ktorý sa usadil na miskách váh...*
A čo mocné národy zeme — môžu brániť Bohu v spĺňaní jeho sľubu? Izaiáš odpovedá nasledujúcim opisom týchto národov: „Hľa, národy sú ako kvapka z vedra; a sú považované za povlak prachu na miskách váh. Hľa, ostrovy dvíha ako jemný prach. Ani Libanon nepostačí na udržanie ohňa a jeho divé zvieratá nepostačia na zápalnú obeť. Všetky národy sú pred ním ako niečo nejestvujúce; považuje ich za nič a za neskutočnosť.“ — Izaiáš 40:15–17.
Môžu hoci aj tí najmúdrejší ľudia radiť Bohu, čo má robiť vzhľadom na súčasné okolnosti, alebo mu hovoriť, čo by mal urobiť v budúcnosti?
V Biblii je množstvo dôkazov, ktoré to potvrdzujú. Táto kniha obsahuje stovky proroctiev, čiže dejinných udalostí napísaných vopred. Biblia predpovedala — v niektorých prípadoch stáročia vopred — výsledky vojen, vzostup a pád svetových veľmocí a dokonca s. 178konkrétne vojnové stratégie vojenských veliteľov. — Izaiáš 44:25–45:4; Daniel 8:2–8, 20–22.
Jehova je ‚jediný múdry‘ aj v inom zmysle. Iba on dokáže predvídať budúcnosť. Pamätajme, že Jehova používa na znázornenie božskej múdrosti orla, ktorý je schopný vidieť veľmi ďaleko. Orol skalný môže vážiť iba 5 kilogramov, ale oči má väčšie ako dospelý človek. Orly majú neuveriteľne ostrý zrak, ktorý im umožňuje zbadať korisť z výšky niekoľko sto metrov či dokonca niekoľko kilometrov! Jehova sám raz o orlovi povedal: „Jeho oči neprestajne hľadia do diaľky.“ (Jób 39:29) Podobne Jehova môže vidieť „do diaľky“ v čase, čiže do budúcnosti!
...v tomto prípade hlboký obdiv. Grécke slovo, ktoré zvolil pre „hĺbku“, úzko súvisí so slovom pre „priepasť“. Jeho slová teda evokujú živý myšlienkový obraz. Keď uvažujeme o Jehovovej múdrosti, je to, akoby sme hľadeli do bezmedznej, bezodnej priepasti, do niečoho takého hlbokého a obrovského, že nedokážeme ani len s. 177pochopiť jeho veľkosť, nieto ešte preskúmať to či podrobne zmapovať. (Žalm 92:5) Nevedie nás táto predstava k pokore?
Odporúčame