Mal Boh začiatok?
Biblia hovorí, že Boh nemal začiatok. Existoval vždy. Hoci je myšlienka Božej večnosti ťažko pochopiteľná, nemali by sme ju odmietať len preto, že jej nedokážeme plne porozumieť.
Mal Boh začiatok?
Biblia hovorí, že Boh nemal začiatok. Existoval vždy. Hoci je myšlienka Božej večnosti ťažko pochopiteľná, nemali by sme ju odmietať len preto, že jej nedokážeme plne porozumieť.
Toto číslo Prebuďte sa! dostala aj pani, ktorá je konferencierkou jedného týždenného programu v štátnom rozhlase. Vo svojom programe vyrozprávala, ako dostala tento časopis, a potom zhrnula históriu používania transfúzie krvi, ako sa o tom písalo v Prebuďte sa! Na záver povedala, že každý, kto by si prial dozvedieť sa o bezkrvnej liečbe viac, si môže nejakú publikáciu o tomto námete vypýtať od svedkov.
Keď vyšlo Prebuďte sa! z 8. januára 2000 o bezkrvnej liečbe a chirurgii, bratia z odbočky povzbudili zvestovateľov, aby vynaložili zvláštne úsilie rozšíriť toto číslo v čo najväčšom rozsahu. Odbočka poskytla návrhy, ako ponúkať časopis a ako odpovedať na otázky súvisiace s krvou. Spočiatku sa niektorí zdráhali ponúkať časopis s touto s. 247témou, no zakrátko zistili, že ľudí tento námet zaujíma. Bolo rozšírených viac ako 12 000 časopisov, čo znamená 1 časopis na každých 22 obyvateľov krajiny. Jeden brat povedal: „Mal som toľko dobrých rozhovorov, že som mal problém prepracovať celý obvod.“ A istá sestra povedala: „Tento časopis si odo mňa nevzali iba dvaja ľudia!“
Zmena postoja
Ako člen Medzinárodného bioetického združenia pociťujem uspokojenie, že môžem pozorovať zmenu postoja zdravotníckych pracovníkov a právnikov k právam pacientov. Lekári teraz upúšťajú od paternalistického postoja a začínajú rešpektovať právo pacienta na informovaný súhlas. Umožňujú pacientom, aby rozhodli o svojej liečbe. Jehovových svedkov už nepovažujú za fanatikov, ktorí si nezaslúžia lekársku starostlivosť. Skôr ich považujú za dobre informovaných pacientov, ktorých práva treba rešpektovať. Na lekárskych seminároch a v televíznych programoch sa známi odborníci vyjadrili: „Vďaka úsiliu Jehovových svedkov teraz chápeme...“, „Od svedkov sme sa naučili...“ a „Pomohli nám zlepšiť sa...“
Odhaduje sa, že Chagasovou chorobou je postihnutých až 18 miliónov ľudí a každý rok na ňu zomrie asi 50 000. Nie všetkých postihnutých poštípala ploštica. Niektoré deti sa napríklad nakazia touto chorobou od infikovanej matky pri dojčení. Tehotná žena môže dokonca preniesť chorobu na svoje nenarodené dieťa alebo sa dieťa môže nakaziť pri pôrode. Ďalšími spôsobmi prenosu sú krvné transfúzie a jedenie tepelne nespracovaných potravín, ktoré boli kontaminované T. cruzi.
V roku 1997 vstúpil do platnosti nový zákon o právach pacienta. Tento zákon stanovuje, že pacientovi nemožno nasadiť žiadnu liečbu, s ktorou by nesúhlasil, a že pokiaľ je vôľa pacienta známa, musí byť rešpektovaná aj vtedy, keď je pacient v bezvedomí. Podľa tohto zákona musí byť liečba vždy konzultovaná aj s deťmi od 12 rokov. Gudmundur H. Gudmundsson, predsedajúci výboru pre styk s nemocnicami, uviedol: „Lekári sú väčšinou veľmi ochotní spolupracovať a problémy sa vyskytujú len zriedka. Aj vážne operácie sa robia bez krvi.“
No v jednej krajine za druhou prepukali škandály v súvislosti s krvou kontaminovanou vírusom HIV. Odhaduje sa, že pri transfúziách bolo vo Francúzsku v rokoch 1982 až 1985 nakazených vírusom HIV 6000 až 8000 ľudí. Podľa niektorých zdrojov krvné transfúzie spôsobili 10 percent infekcií HIV v celej Afrike a 40 percent prípadov aidsu v Pakistane. Dnes je vo vyspelých krajinách vďaka zdokonaleným lekárskym testom prenos vírusu HIV pri krvných transfúziách zriedkavosťou. No v rozvojových krajinách, kde nie sú možnosti na dôkladné testovanie, je riziko prenosu stále vysoké.
V 80. rokoch sa zistilo, že krv môže byť kontaminovaná vírusom HIV, čo je vírus, ktorý vedie k ochoreniu na aids. Majitelia krvných bánk spočiatku nepripúšťali ani najmenšiu možnosť, že by ich zásoby mohli byť nakazené. Mnohí z nich pristupovali k hrozbe vírusu HIV so skepticizmom. Podľa Dr. Brucea Evatta „to bolo, akoby niekto prišiel z púšte a povedal by: ‚Videl som mimozemšťana.‘ Počúvali, ale jednoducho tomu neverili.“
Krvné transfúzie — nie štandardný lekársky postup
Len v Spojených štátoch je každoročne 3 miliónom pacientov transfundovaných vyše 11 miliónov jednotiek červených krviniek. Vzhľadom na toto vysoké číslo by si niekto mohol myslieť, že pokiaľ ide o podávanie krvi, existuje medzi lekármi prísny štandard. No The New England Journal of Medicine uvádza, že existuje prekvapivo málo údajov, ktoré by mohli „ovplyvňovať rozhodnutia o transfúziách“. V praxi existujú veľké rozdiely nielen v tom, čo je presne pri transfúzii podávané a v akom množstve, ale aj v tom, či je vôbec transfúzia podaná. „Transfúzia závisí od lekára, nie od pacienta,“ píše lekársky časopis Acta Anæsthesiologica Belgica. Keď vezmeme do úvahy tieto fakty, nemôže nás prekvapiť, že podľa jedného prieskumu uverejneného v The New England Journal of Medicine „sa odhaduje, že 66 percent transfúzií je podaných nevhodne“.
Krvné transfúzie a vojna...Choroby spojené s transfúziami...Ďalší škandál — krv kontaminovaná vírusom HIV...!
V roku 1900 rakúsky patológ Karl Landsteiner odhalil existenciu krvných skupín a zistil, že jedna krvná skupina nie je vždy zlučiteľná s inou skupinou. Nie div, že v minulosti s. 5sa toľko transfúzií skončilo tragicky! Teraz sa to dalo zmeniť jednoducho tak, že sa zaistilo, aby krvná skupina darcu bola zlučiteľná s krvnou skupinou príjemcu. Na základe týchto poznatkov lekári opäť nadobudli dôveru v transfúzie — a to práve pred prvou svetovou vojnou...
Potom, v roku 1878, francúzsky lekár Georges Hayem vyrobil zdokonalený fyziologický roztok, ktorý mohol podľa neho slúžiť ako náhrada za krv. Na rozdiel od krvi tento roztok nemal žiadne vedľajšie účinky, nezrážal sa a ľahko sa prepravoval. Hayemov roztok sa, pochopiteľne, začal používať vo veľkom rozsahu. Je však zvláštne, že onedlho si krv opäť získala priazeň lekárov. Prečo?
Ale v roku 1873 poľský lekár F. Gesellius spomalil návrat transfúzií hrozivým zistením: Viac ako polovica prípadov podania transfúzie sa skončila smrťou. Keď sa to dozvedeli významní lekári, začali túto metódu verejne odsudzovať. Popularita transfúzií opäť klesla!
Prvé riziká
V 19. storočí sa krvné transfúzie opäť objavili na scéne. O ich návrat sa postaral anglický pôrodník James Blundell. Tento lekár, ktorý používal vylepšené metódy a zdokonalené nástroje — a tvrdil, že použiť možno iba ľudskú krv —, postavil krvné transfúzie opäť do centra pozornosti...
Hoci neskôr sa došlo k záveru, že Mauroy zomrel v skutočnosti na otravu arzénom, Denisove experimenty so zvieracou krvou vyvolali vo Francúzsku ostrú polemiku. Nakoniec bol v roku 1670 tento liečebný postup zakázaný. Časom urobil rovnaký krok aj anglický parlament a dokonca aj pápež. Transfúzie krvi na ďalších 150 rokov upadli do zabudnutia.
V ZIME roku 1667 priviedli k Jeanovi-Baptistovi Denisovi, významnému lekárovi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., násilníckeho pomäteného muža Antoina Mauroya. Denis mal na Mauroyovo šialenstvo ideálny „liek“ — transfúziu teľacej krvi, ktorá mala mať na pacienta údajne upokojujúci účinok. Ale u Mauroya sa situácia vyvinula inak. Po druhej transfúzii sa jeho stav síce zlepšil, no čoskoro opäť prepadol šialenstvu a zakrátko zomrel...
Zákon zákazu krvi bol daný ľudstvu hneď po Potope (1. Mojžišova 9:3-4), takže predchádza 10 prikázaniam a celému Mojžišovskemu zǎkonu!
Krvné transfúzie — dlhá, rozporuplná história
„Keby červené krvinky boli dnes novým liekom, bolo by veľmi ťažké získať povolenie na jeho používanie.“ — Dr. Jeffrey McCullough.
Ako ďaleko sme pokročili v poskytovaní bezkrvnej liečby?
Dr. Boyd: Myslím si, že tento druh liečby je veľmi progresívny. Rozhodne ešte nebolo povedané posledné slovo. Každú chvíľu nachádzame nejaké nové silné dôvody, prečo nepoužiť krv...
Je bezkrvná liečba drahšia, alebo lacnejšia?
Pán Earnshaw: Je úsporná.
Dr. Shander: Pri bezkrvnej liečbe sa náklady znižujú o 25 percent.
Dr. Boyd: Už len z tohto dôvodu by sme ju mali používať.
Odporúčame