A jediného pravého nebeského Otca...!
Odvtedy sa svetom začali šíriť najvzrucúrucejšie správy...cez Boží duchovný Izrael...
An keď to bolo napísané pred viac ako 2 500 rokmi, ľudstvo to začínalo chápať len nedávno...
A dnes môžeme čítať o Tomáš, čo budú správy za 1 000 rokov a viac...:-)
Keď Ježiš kázal v synagóge v Nazarete, otvoril zvitok proroka Izaiáša a prečítal: „Jehovov duch je na mne, lebo ma pomazal, aby som oznamoval dobré posolstvo chudobným, poslal ma, aby som zvestoval oslobodenie zajatým a obnovenie zraku slepým, aby som prepustil zdrvených s úľavou, aby som hlásal Jehovov prijateľný rok.“ Tieto slová vztiahol na seba, keď povedal: „Dnes sa naplnilo toto písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Luk. 4:17–21).
Hebrejom 1:13-14
"O ktorom z anjelov však kedy povedal: „Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy“? Či to nie sú všetko duchovia+ pre verejnú službu, vyslaní, aby slúžili tým, ktorí majú zdediť záchranu?"
Ľudia považujú za úctu, keď dostanú pozvánku od priateľov napríklad na svadbu alebo inú spoločenskú príleźitosť...:-)
Videnie, ktoré dostal Štefan, ukazuje, že Jehova zjavuje svoju slávu a svoje predsavzatie bohabojným jednotlivcom, ktorí sú pokorní a cenia si vzťah k nemu. „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život,“ píše sa v Biblii. (Príslovia 22:4) Je preto veľmi dôležité, aby sme chápali, čo je pravá pokora, ako sa v prejavovaní tejto dôležitej vlastnosti môžeme zlepšovať a aký úžitok nám to prinesie vo všetkých oblastiach života.
Ježiš hneď na začiatku ukázal, že modlitby majú odrážať náš blízky, ale pritom úctivý vzťah k Jehovovi. Hovoril hlavne na úžitok svojich učeníkov, ktorí sa zhromaždili pri ňom na vrchu. Povedal im, aby Jehovu oslovovali „náš Otče v nebesiach“. (Matúš 6:9) Či už Ježiš hovoril rozšírenou formou hebrejčiny, alebo po aramejsky, výraz „Otče“, ktorý použil, je podľa jedného učenca podobný dôvernému vyjadreniu dieťaťa, je to ‚detské slovo‘. Keď Jehovu oslovujeme „náš Otče“, dokazujeme svoj vrúcny vzťah vyznačujúci sa dôverou.
Ježiš právom odsúdil týchto trestuhodných mužov. (Matúš 23:33–35) Zároveň však uznal, že je tu ešte niekto iný, kto nesie svoju časť viny za zlo, ktoré bolo v ich srdci. Povedal im: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca. Ten bol vrahom, keď začal, a nestál pevne v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži.“ (Ján 8:44) Hoci Ježiš vedel, že ľudia sú schopní hrozných činov, poukázal na samotného pôvodcu zla — na Satana Diabla.
Logicky by sa očakávalo, že židovskí náboženskí vodcovia budú prví, kto Ježiša uvíta, bude ho počúvať a s radosťou prijme jeho vedenie. Ale oni to neurobili. Naopak, nenávideli ho a prenasledovali a sprisahali sa proti nemu, že ho zabijú! — Marek 14:1; 15:1–3, 10–15...
Odporúčame